Najkrajšie časti tohoto víkendu nemám vôbec fotozdokumentované. Každopádne už v piatok v noci som sa cítila ako po párdňovej dovolenke. Hneď po práci sme vyrazili smer južné Slovensko, odviezť Eminku na prázdniny k jej kamáratke, ktorá sa presťahovala. Nenormálne dlhá cesta bola vykúpená kochaním sa v tomto "dolniackom svete". Domček na konci sveta, na polosamote za maličkou dedinkou, dokonale zariadený, so záhradkou pripomínajúcou anglický vidiek, obklopenou potokom i lesom. Uvedomila som si, že som vďačná za možnosť, aby si Emka mohla budovať aj takéto romantické spomienky na prázdniny.Voňalo mi to mojim detstvom, prázdniny som trávievala pár km odtiaľ a boli nezabudnuteľné. Napokon sme sa zdržali dlhšie, ako sme čakali a tak sme spiatočnú cestu volili cez Maďarsko, prvý raz som videla most v Komárne, v noci krásne vysvietený. Navyše vďaka prácam na ceste bol jediný prístup starou Platanovou alejou, zážitok.
Odvtedy rozmýšlam, či by som bola schopná odísť naozaj takto na samotu. Veľmi často si myslím, že áno, ale ako dlho by to bolo o.k.?...Je ťažko žiť ľahko...
Cestou späť sme ešte vyzdvihli Mišku z práce a o polnoci boli doma.
A to bol eštelen piatok.
Sobotu sme zahájili dllllllhymi raňajkami , kosením trávy, čistením bazéna a šup, už bol obed.
Boli sme pozvaní k Robkovi a Monike na test nového kotlíka a užili si krásny poldeň plný smiechu a dobrého jedla (Robko máš u mňa Rád varešky zlatej :))
Večer - júlové rande. Tentoraz v mojej réžii.
Hm...malé zastavenie nad mojimi želaniami...objednala som o 22.00 hod, chcela som úplnú tmu a strašidelnosť. Na hrad sme dorazili v sprievode hromov a bleskov:) Premokli do nitky za 5 minút...
Ale bolo to fakt fajn. Strašidelné asi nie až tak, i keď tie malé detičky...no, neviem či nebudú mať niektoré scény pred očami ešte pár dní. (Občas mám pocit, že rodičia nerozmýšľajú)
Veľmi milé bolo, v pivnici sa zobudil netopierik a začal nad nami krúžiť presne vo chvíli, keď to celkom zapadlo do deja príbehu.
Páčilo sa nám to a určite odporúčam, toho roku bude ešte jedno predstavenie.
A čarovná aj cesta domov. Píšem si, že v noci sa nechodí cez Pezinskú babu...začalo to tromi prasiatkami, potom líška, srnky, muflón, žaba, srnky, daniel, srnky, opäť muflón ...a v tomto duchu celá trasa. Autá oproti šli podobne rýchlo ako my, čiže to safari užívali rovnako.
Fu...vcelku nás to prebralo.
A čo inak doma - teta suseda nás zásobuje slivkami :) Takže máme opäť knedličky.
Užívame farebné letné kulinárie.
A v záhradke sme stihli vysiať ďalšiu zeleninku.
Čiže momentálne počko nám fakt vyhovuje.
Dosiali sme hrášok, mrkvu, petržlen, špenát, šalát, čiernu repu, čierny koreň.
A zopár z nich už vyšlo zo zeme.
Takže po víkende ako po dovolenke...viete, čo to znamená? Únava, všade bordel, ale v duši kľud :)
Je tu zvláštne ticho bez Emkinho rapotania a klokotavého smiechu, ale som predsa veľká, vydržím!
Želám vám kráse dni budovania letných spomienok.
S láskou Z.
