Balaton. Opäť a znova. Sami dvaja.
Balatonfured.
Milujem naše deti. Milujem Stacy. Milujem celý ten cirkus, o ktorý sa staráme. Ale predsa - Miška má 18 a my sme toto nikdy nerobili, utrhnúť sa len sami pre seba. A bolo to naozaj fajn.
Aj keď posledný večer už mi strašne, ale strašne chýbali :)
ranná káva na hotelovej pláži
pobehali sme všetko, Tihany tentokrát aj trošku kultúrne ,
so Stacy si to nemôžeme dovoliť
Lákalo ma prezrieť si jaskyňu Tapolca
A bol to vytrpený pôžitok :(
Vchod do jaskyne sa nachádza priamo uprostred mesta. Prehliadka jaskyne spočíva z hodinovej prednášky o geológii, ten mdlý týpek to fakt dokázal natiahnuť na hodinu a pritom sme prešli len štyri miestnosti múzea vybudovaného nad jaskyňou a až potom nás do nej konečne pustili.
Ibaže
vôbec nie do nejakej veľkej sály, ale nastúpili sme do lodičky, ktorou sme sa sami predierali v úzkom skalnom tuneli, občas sme si museli až ľahnúť aby sme prešli.
Veďáno, bol to zážitok, voda v jaskyni bola prekásna, dokonca som videla dve maličké rybičky.
Ale najviac si pamätám, ako mi bilo srdce v krku...
Nemôžem povedať, žeby som si to chcela zopakovať.
Vyskúšali sme kompu z Tihany na opačný breh. Už dlho som obdivovala krásnu pieskovú pláž v Balatonlelle , tak sme si ju šli omrknúť.
kompa je veľká a cez víkend jazdi pomerne často
Pláž bola zatvorená. Navyše sme jasne videli skalnatý breh a na ňom kopy piesku navozené a nachystané na úpravu terénu. Každopádne nechápem, ako vzniklo to množstvo fotiek prekrásnej pozvolnaklesajúcej pláže, ktoré sú na nete.
rozpávkový breh v prístave Tihany
Bolo to super!
