Kúpeľňa

Dnes len pár foto a idem spinkať

Všetko zlé na niečo dobré

Po hodine spánku ma zobudila bolesť ruky, to sa mi už dávno nestalo. Ľavú ruku mám tak presilenú, že mi z nej padajú veci :( Stále viac nechápem môjho drahého, z akého je materiálu, že toľko vydrží. No ale k veci - dnes nám čosi nevyšlo a vidím to teraz tak, že to bolo super. Pokúšali sme sa naniesť šúchanú omietku v kúpeľni, nikdy predtým sme to nerobili. V návode píšu také tie obvyklé keci o rovnom napenetrovanom povrchu, ale tým sme sa nedali zmiasť, penetrák sme hrdinsky natreli na stenu, absolútne nevyrovnávanú po obití kachličiek.Postup bol jasný, naniesť a potom šúchť, vytvorí sa štruktúra...lenže nie, žiadna sa netvorila. Volíme priateľa na telefón, Pali je "fachman". Po pár vetách s ním je mi jasné, že sa žiadna štruktúra ani nevytvorí, odporúčanú vrstvu sme prekročili xkrát, o rovnosti povrchu radšej mlčím...a tak sme napokon pomocou špongie vytvorili vlastnú štruktúru, ktorá je tak "ťažko vintage" až sama neverím...a veľmi, ale veľmi sa mi páči!

A ak náhodou zajtra, teda vlastne už dnes príde pán zapojiť kotol, tak ako sľubil, tak už sa večer sprchujeme teplou vodou po troch týždňoch, tak držte palce :)

Moja malá sedliačka takto v pyžamku a gumáčikoch so mnou ráno kŕmi sliepočky

a vďaka nim si urobíme sýte raňajky

pri ktorých sa zíde ozaj celá rodina :)

Babská jazda

Dnes sme si užívali prázdninový deň bez tatinka, bol v práci. Ale rozbehli sme to na plné obrátky a prázdnu penaženku :)Miška má nový účes a Emi má konečne prepichnuté ušká a má náušnice.A napokon sme si urobili výlet na salaš v Stupave. Počasie nasvedčovalo, že tam nebude veľa ľudí, boli sme tam samé. Hneď na príjazdovej ceste nás privítali dve srnky, motkali sa po ceste a museli sme počkať, kým nás pustia. To miesto je naozaj raj, po daždi všetko silno voňalo, stromy nádherné, zvieratká prítulné. Ovečky boli ostrihané, v tom letnom účese sú také srandovné a obžierali našu Mišku. Prečo im chutila, netuším. A tak som zhlboka vdychovala tú vôňu lesa, hnoja, zvierat a snívala, aké by to bolo...žiť tak stále....

Dobrú nocku !

Brrrr zima

Krásny nedeľný večer (krásny len preto, že mám zajtra dovolenku). Aj vám sa zdá, že je október? V kachliach si kúrime a popíjam teplé kakao. Vlastne ani nemáme nič nového, len vás chcem upozorniť, že Zuzka už dopísala správu o dovolenke u nás, tak sa mrknite na "Zuzkin príbeh" :))

Obyčajná sobota

Takéto dni mám rada, keď som na plný úväzok "len" matka a manželka, keď nikam nemusím a môj pobyt v kuchyni vyvoláva všeobecné nadšenie :) Dnes som varila pekáč "čo mraziak dal" a malo to naozaj úspech. Bola v ňom mrazená zelenina, zemiaková zmes z IKEA, kuracie nohy, klobáska a rozmarýn.

a prvý raz som piekla "babičkin orechový rez", cesto sa mi drobilo, ale výsledok bol mňam

Môj drahý neustále maká na kúpeľni, ale už sa to vážne blíži

tak sa zatiaľ stále "kúpeme" vonku pod hadicou, len prťke malej vyrábame trošku izbovejšie podmienky

dnes mi deťuchy veľmi pomáhali, čistili stôl, stoličky, dvere, zárubne...ja sa mám

a Richardko náš neustále čaká, kedy tá kúpeľňa bude hotová, nasťahoval sa do nového umývadla

Škoda, že počasie nepraje deťom, aby si užili najmä prázdniny vonku, pred pár dňami som "načapala" našu Mišku s kamoškou, ako si v izbičke nahlas čítajú knižku. Tak to ma vážne šokli, všade počúvam, že deti nečítajú a tých knižných molí poznám hneď toľko...

Želám dobrú noc a peknú nedeľu !

Slniečko oddychuje

A tak sme dnes už zabehané umývanie pod hadicou s ľadovou vodou vymenili za "sprchový kút" s teplou vodou

a napriek teplej vode sprchovanie vonku nebolo práve najpríjemnejšie, tak sme si trošku prikúrili

V kúpeľni to vyzerá zatiaľ "rozpracovane"

záhradka, toho roku zanedbávaná, vydáva pomaly svoje poklady

Tiež vám niekedy cesto "trošku" utečie ?

no napriek tomu, buchty z neho boli výborné a  po dvoch hodinách sú takmer všetky fuč :)

Pekný večer!

Vôňa a chuť leta

Od návratu z dovolenky fungujeme tak nejak romanticky. Prerábka kupeľne nabrala obrátky a my sa už týždeň umývame vonku pod hadicou. Zatiaľ sa nám to celkom páči.

Okrem búrania stíhame

zavariť marhuľový džem

z našich zemiakov

uvariť výborné slivkové knedle :)

Tak dobrú noc a dobrú chuť :)

Zuzkin príbeh

Vzhľadom k urgenciam zo strany verných čitateľov :) budem tak trošku útržkovite pokračovať. Túto časť príbehu nebudem totiž písať ja, ale Zuzka, ktorá aj s celou svojou rodinou počas našej dovolenky opustila ochranné krídla veľkomesta, vzdala sa civilizačných výdobytkov a ako sama hovorí - vydala sa do stredoveku. A tak sa Zuzka, Nika, Braňo, Adík a pes Kubo nasťahovali k nám. Hneď prvý večer nám dorazila povzbudivá SMS :

Sme O.K. Záhorská. Jedlo rožky, rezne sme nenašli. Zajtra grilujeme slepice, Bafy spoznáva dedinu, Kubo robí mačkoteriérov. Ideme spať.

Asi pochopíte, že po takejto SMS sme boli náchylní poslať im telefónne číslo na našeho poistného agenta :) Ozajstná sranda však nastala až na druhý deň, keď sa Branko snažil otvoriť naše auto Miškinými kľúčmi od skrinky v škole a jej magnetickým čípom na obedy deaktivovať zabezpečovačku :) Vtipná nálada nás pomaly prechádzala po Zuzkinom telefonáte, že cestou domov sa máme zastaviť v IKEA a rovno si kúpiť nový matrac do spálne, to už sme tušili, že kocúriky naše sa opäť prejavovali po svojom...

No a na toto miesto prilepím príspevok od Zuzky, keď ho konečne dopíše, aby sme to všetko videli tak nejak "live".

Mňa už v živote nič neprekvapí

Lož hneď na úvod J Prekvapilo a osobne si myslím, že tých prekvapení v živote bude ešte viac ako dosť. Moje zážitky z posledných dní sa dajú ťažko zachytiť na papier, ale aspoň som o jedno zistenie múdrejšia. Netreba snívať o drahých dovolenkách, kde Vás privezú autobusom priamo na izbu, o  all inclusive, kde vašou jedinou úlohou je dopraviť sa výťahom do jedálne prinajhoršom po schodoch a natlačiť do tela čo sa len zmestí, len aby tam nedajbože niečo ostalo J Omnoho silnejšie zážitky Vám môže priniesť „výmenný pobyt“ z mesta na dedinu. Nie do súčasných moderných vilových štvrtí ale do domčeka, ktorý Vám prostredníctvom svojich vrások a jaziev dáva najavo, že on tu stál dlho dlho pred Vami a tak sa máte k nemu i správať. Môžem potvrdiť, že i elektrika, spotrebiče a aj auto má voči DOMČEKU rešpekt.

V tomto domčeku žijú ľudia, ktorých mám veľmi rada. Preto pri ich obavách kto sa im postará o domček a zvieratká počas ich dovolenky som neváhala a ponúkla som sa im. Človek asi má veriť na prvosignálne rozhodnutia. Nesklamali. Bez zaváhania, ako nám to zmení životy i keď len na krátky čas – 12 dní, čomu sa  budeme musieť prispôsobiť, zariadiť a ako budeme fungovať sme sa pobalili a s celou rodinkou vykročili oproti novým zážitkom. Samozrejme aj s našim psíkom. Rybičky museli ostať doma. L

Tak ako to býva náš príchod na „dovolenku“ prebiehal presne ako keby sme prišli na pobytový zájazd k moru - veľkolepo. Veľké tašky a more očakávaní. Hneď pri vstupe sme zistili, že našou každodennou úlohou bude zosúladiť biologické potreby nášho psíka so psíkom domácich. Ich potreby sa síce môžu stretnúť, len sa to nesmie udiať na rovnakom mieste. Keď bol jeden z nich vonku, druhý musel byť zatvorený a naopak. Aby sme to nemali až také jednoduché druhou úlohou bolo ustriehnuť, aby náš psík neprišiel do kontaktu s ďalšími obyvateľmi domčeka – Rikym a Mikym. Riky a Miky sú dva krásne domáce kocúry, ktoré či chcete alebo nie Vám dajú pocítiť, že oni sú doma a vy ste tam len na chvíľu.  

A už vôbec Vás nebudú poslúchať. No a nakoniec nesmiem zabudnúť na pýchu domácich a to na sedem statočných sliepok.

Takže príchod sme mali za sebou. Rodinka sa pozoznamovala s domčekom, kde sa čo nachádza, porozdeľovala si nocľah. Na spresnenie: kocúre nás čakali ubytované v spálni domácich s tým, že na noc ich máme dať do kúpeľne. A boli sme doma J Hlava rodiny vyhlásila, že v žiadnom prípade nebude spať v miestnosti kde boli mačky. Tak pre záchranu pokoja v rodine som navrhla, že budeme spať v obývačke na sedačke v tvare L. Nemusím ani písať, že nebola dostatočne dlhá aby sme sa na nej vystreli. Takže sme ráno asi 5 minút chodili so skrčenými nohami, kopance ani nespomínam. Drahý sa ma síce pýtal či nie je náhodou rozkladacia. Ja som ho mojim „príjemným pohľadom“ schladila, že hádam si nemyslí, že ratanová sedačka bude ešte aj rozkladacia. Ale človek si zvykne aj na horšie veci. :-) Prvý a to sme ešte netušili, že aj posledný presun kocúrov z miesta A na miesto B bude taká vyčerpávajúca, deprimujúca  a zároveň humorná skúsenosť. Trvalo to len necelých 40 minút. Človek by očakával, že cestu majú naučenú. Neskôr som pochopila, že to bola od nich tichá pomsta za to, že ich domáci opustili. Ale nič netrvá večne. Po naháňaní s mopom, riešení hlavolamu ako dostať Mikyho zo stojana na knihy sa hlava rodiny rozhodla zobrať kuchynskú utierku a preniesť ho do kúpeľne. A tak sme sa par minút po polnoci mohli uložiť k „pohodlnému spánku“. Hneď na druhý deň sme pochopili, že v spálni nebudeme spať, tak sme boli ušetrení o nočné naháňačky mačiek. Ktovie, možno sme prišli o veľké zážitky. Kocúriky sa mali pri nás svetovo. Patrila im celá spálňa. A to bol asi omyl. Starostlivosťou o tieto nežné a inteligentné zvieratká sme poverili naše ratolesti. Riky bol nad mieru spoločenský, prítulný ale Miky je číslo. Večne ho nebolo. Až jedného dňa sa osmelil a ubytoval sa v skrini. Čo by nebolo tak dramatické až na to, že začal triediť domácim veci a čo sa mu zdalo nemoderné postupne vyhadzoval. Zrejme ma estetické cítenie, lebo mu to dlho netrvalo. A aby podčiarkol skutočnosť, že sa mu veci nepáčia tak si ich pekne označkoval. Zrejme nie raz. Riky pomáhal. Boli zohratí. Tak si každý vie predstaviť, že okrem večerného mňaučania, kedy sa chlpáči dobíjali potravy búchaním o dvere sa začal šíriť zo spálne neuveriteľný zápach. Posledné tri dni pobytu na konci sveta sa išla pračka roztrhať. Domácich sme telefonicky upozorňovali nech sa cestou domov zastavia v IKEI a nech si kúpia nový matrac. Snažili sme sa vetrať, aj prevoňať miestnosť sušiacim sa prádlom ale...pomsta bola tak silná, že sme mohli kľudne vyberať vstupné (ako v pavilóne opíc).

 Posledné dve noci nám pribudol noclažník. Synovec. Chlapci sa rozhodli, že prenocujú v pavilóne. Hlava rodiny vyhlásila, že si za to zaslúžia Nobelovu cenu. Na matraci si spravili 20cm vrstvu izolácie a na 4 hodiny sa im podarilo s kocúrikmi spať. Ráno sme sa dozvedeli, že skákali až na televízor zavesený na stene. Tak neviem kde sa stala chyba J

Psík – Bafyna. Tak s ňou nás nespája žiadna humorná situácia. Musím toto krásne stvorenie pochváliť. Bola poslušná. I napriek tomu, že sme boli pre ňu cudzí ľudia sme zistili, že si nás obľúbila a s radosťou nás každý deň čakala. Bafi vďaka, že si nám to aspoň ty uľahčila. J

Sedem statočných. Lepšie pomenovanie pre záhorácke sliepky si ani nevieme predstaviť. Boli ako hodinky. Vedeli kedy majú ísť spať, kedy sa uložiť. Pravidelne znášali denne 7 vajíčok. Až na dva dni kedy zlyhali. Jedného dňa som mala telefonát do práce od detí, že im utiekli sliepky. Boli tak vynachádzavé, že si preďobali pletivo. Deti chytili paniku. Neviem či očakávali odo mňa, že sa zbalím a prídem zachraňovať perie. V podstate o nič nešlo len o uhorky v záhradke, ktoré sme celé poobedie ručne pleli. To by nás nahnevalo, keby nám zničili prácu. J Ale deti to zvládli a statočné zahnali. Dodnes nevieme vyriešiť záhadu ako sa ocitlo jedno vajíčko v Bafyninom zamknutom psom výbehu. Na viac sa v ten deň nezmohli. Asi šok. Druhýkrát produkcia zlyhala pri zlej manipulácii s dvierkami na kurníku. Ale stratu sme nepocítili. Lebo i tak sme mali už vajíčka na všetky možné spôsoby. Bio je bio.

Niekde na začiatku som zabudla napísať, že domáci síce boli na dovolenke, ale my sme normálne pracovali. Takže sme museli riešiť dopravu do práce, nakoľko máme len jedno auto. Hlava rodiny chodila jeden týždeň na poobednú a druhý na doobednú  smenu. Ja som chodila do práce našim autom a hlava rodiny sa zvážala s kolegami ku ktorým sa musel najprv dopraviť. Domáci nám nechal k dispozícii jedno staršie auto. A tu je ten kameň úrazu. Odteraz už vieme, že si treba akékoľvek veci, ktoré nepoznáte odskúšať v dostatočnom časovom predstihu. Inak Vám hrozí nervový kolaps. Mne sa podarilo prvé ráno prísť do práce v poriadku. I keď mi došlo, že to bude iná drina cestovať denne toľko kilometrov tam i späť. Časovo sa to dalo zvládnuť, ale cestovanie medzi dedinami je náročnejšie ako medzi panelákmi. Stojí Vás to väčšie vypätie, pretože sa musíte ešte so zalepenými očami sústrediť na cestu, zajacov, bažantov a líšky. Našťastie nič väčšie nemalo o nás záujem. Pred obedom mi volá drahý do práce, že sa nevie dostať do auta, ani dverami, ani cez kufor... . Ja som sa na druhej strane telefónu smiala, ale nie nahlas lebo mi bolo jasné, že je po prvej noci nevyspaný, dokrčený a ešte aj to auto. To ale ja múdra som mu poradila, že kľúče od auta sú tie celé čierne čo nám v kope kľúčov nechali domáci. Tak sa ma opýtal, že načo je na nich magnetický kľúč. J Tak sa volalo domácemu a ten nám len povedal, že kľúče od auta neboli v tej kope. Ale úplne na inom mieste. Po víťaznom otvorení som dúfala, že už bude všetko ok. Keď prišiel drahý do práce tak mi ani nezavolal. Nedalo mi to. Hneď ako mi zdvihol tak penil J s tým, že sa môže na taký stredovek vysr.. . Pointa bola v tom, že mu to zdochlo hneď na prvej zastávke a potom už poctivo skoro na každej. Celé som to pochopila až druhý týždeň nášho pobytu, keď mal doobednú. Budík mi bol zbytočný. Týmto sa ospravedlňujeme susedom, celej ulici a starostovi. Taký rachot a lomoz akým o štvrtej ráno štartovalo a odchádzalo to auto som ešte nepočula. To muselo byť počuť aj o dedinu ďalej. V Rakúsku si hádam mysleli, že začíname tak skoro ráno orať. Posledný deň sa auto rozlúčilo tým, že nezdochýňalo na každej zastávke ale už hneď na rohu prvej ulice. No proste katastrofa.

Keď padla prvá sobota tak domáci zavelil, že nech sa rýchlo naraňajkujeme a ideme sa domov zotaviť s tým, že sa večer vrátime. Kým obriadil zvieratá, my sme už všetci sedeli v aute. Nikdy v živote sme sa tak rýchlo nenajedli. Prvé čo sme doma urobili bolo, že sme sa vyspali. J A takýto výlet sme si dopriali aj v utorok, keď bol štátny sviatok.

Domáci nám zverili aj bazén s teplotou plesa. Ale nie, pekné počasie na kúpanie bolo asi len dvakrát. Takže sme ho skoro ani nevyužili.

Na záver si môže každý pomyslieť  čo za mestských babrákov tam mali. Ale to len tak vyzerá. V podstate sa nič zvláštne nedialo. Celé to bolo o tom, že človek je na niečo zvyknutý, pohodlný a zrazu prídete na miesto, na ktorom sa modlíte každé ráno aby náhodou večer nebolo zlé upršané počasie, pretože digitálna televízia bude štrajkovať. Ak chcete mať úplný pokoj od známych, tak ho máte zaručený.  Mobilný telefón Vám dáva na výber medzi Slovenskom a Rakúskom. Je úplne jedno, ktorú sieť si vyberiete nakoľko signál  ste chytili len v polohe sediacej žaby na kameni pri bráne, alebo na konci záhrady.   Jedine komu to prekážalo bola naša dcéra, ktorej chýbalo mobilné uspávanie s priateľom.

Bola by som nerada keby tieto riadky vyzneli ako sťažnosť, alebo kritika na domček, ktorý je pre domácich rajom. Nie je to tak. Bola to zmena pre ľudí, ktorí žijú medzi panelmi a ktorá mala svoje neopísateľné čaro. I napriek tomu, že sme sa tešili domov a na návrat domácich, som rada že všetko živé čo nám bolo zverené prežilo, že i naša dcéra to napriek frflaniu zvládla.  Najväčším prekvapením bol náš syn, ktorému nevadilo a nechýbalo vôbec nič. A za to vďačíme trampolíne. I keď by bolo asi od nás rozumné aby sme s ním išli na röntgen, či má svoje orgány po 12 dňovom skákaní na mieste. Vám chcem domáci povedať, že Vás máme veľmi radi, že ste nám i po tomto zážitku stále blízki a že si v pokoji môžete plánovať dovolenky. S radosťou Vám kedykoľvek postrážime Vašu haciendu. Škoda, že ju prerábate, už stratí to čaro nedokonalosti. J A inak som sa po príchode dozvedela, že sedačka je rozkladacia.

P.S. pobyt priniesol prvú zmenu v našich životoch. Drahý sa rozhodol, že ideme na dovolenku autom (doteraz sme boli letecky alebo busom). Zrejme si povedal, že po tomto zážitku už zvládne všetko. J

Zuzi, tak ešte raz ďakujem za príbeh i za tú dvojtýždňovú pomoc - i za uistenie že kľudne aj nabudúce....robím Ti rezervačku :))Ste proste rodinka úžasných!

Návrat

Tak sme doma - huráááááá. Už odvčera, ale písať som nevládala.... Návraty domov mám rada, občas si myslím, že dovolenka má zmysel práve pre ten návrat. Toho roku sme skúsili dobrodružstvo - Grécko autom. Kolegovci v práci pridávali svoje "optimistické" vízie pokiaľ asi tým našim "črepníkom" dôjdeme, ale my sme sa nedali odradiť. Na česť nášho autíčka musím povedať, že až na defekt fungovalo ako hodinky a vážne milo prekvapilo. Trasa Maďarsko, Srbsko (aj nocľah), Macedónsko a napokon vytúžené Grécko. Maďarsko mám rada už dlho (možno zobudené korene), krajina plná obrobených polí, hospodárskych zvierat, to bolo niečo pre mňa. Keď  si predstavím všetky tie zlikvidované družstvá u nás.....asi musíme padnúť ešte hlbšie, aby nám došlo, čo je prioritné pre prežitie... Srbsko bolo o horách, poliach a poliach :) kukurica, obilie, ale aj paprika a rajčiny. Kým vidiek u mňa bodoval, Belehrad ma neoslnil. Mesto Niš, v ktorom sme spali, malo väčší potenciál, čas na dôkladnejšiu prehliadku však nebol a ani energia.

A tak sme po dvoch dňoch a 1400 kilometroch dorazili do Nei Pori, podľa cestovky starého rybárskeho mestečka (ovšem asi úplne zvaleného, nakoľko celé mestečko sa skladalo len z apartmánových domov, maximálne 20 rokov starých). Pláž skutočne nádherná, široká, volejbalové ihriská, detské ihrisko. Voda teplá a čistá, pozvolne klesala, ideálne pre našich päť malých čertíkov. Ubytkom sme až tak očarení neboli, i keď my sme dopadli naozaj dobre v porovnaní so švagrovcami. Ubytovanie v apartmánovom dome mi však prudko pripomínalo život v paneláku, mám radšej slobodný život v kempoch.

Olymp sa majestátne týčil v diaľke, na ten sme si však netrúfli. Naša Miška sa ma vážne opýtala, či tam tí bohovia ešte stále bývajú...občas mám pocit že to na mňa hrá, občas sa vážne zľaknem :)

Neuveriteľne sladké a veľké ovocie radím medzi hlavné pozitíva tejto krajiny - broskyne, melóny, figy, ale aj zelenina, rajčiny, papriky...mňam!

a chlpatí obyvatelia

A ešte jedna vec, za ktorou som sa išla zabiť - koláčiky , tak na tie sú vážne machri!

V Nei Pori vás okrem krásnej pláže prekvapí aj koncentrácia Slovákov na meter štvorcový. 90 percent turistov a asi tretina zamestnancov reštaurácií, pekární či obchodov sú Slováci, takže s "vtipnými" komentármi opatrne. Naša Miška sa vyjašila s tatinkom na štvorkolke, prečítala plný batoh kníh (ja sedem).Emi si viac užila vody a bratrancov, na jašenie  boli super tím. Cestovky vám odporučia nejaké výlety, všetky však dosť ďaleko. Za nás musím doporučiť výlet do horskej dedinky Palei Pori, ktorá ma zasiahla tak, že o nej napíšem osobitne. Na večerné prechádzky je isto lepší vedľajší Platamonas, dostanete sa do neho turistickým vláčikom.

...a zatiaľ, čo my sme sa kúpali, hodovali, oddychovali...1400km od nás v malom domčeku (áno, áno v tom našom) sa odohrávala komédia i dráma priam antických rozmerov ...pokračovanie o chvíľlu