Priznám sa, som ľútostivý typ. Keď sa mi deje niečo zlé, obvykle sa ľutujem a som plačlivá. Dnes sa ma veľa vecí dotklo, proste sa to nejako nevhodne stretlo a prekvapila ma vlastná reakcia, dnes sa neľutujem, dnes som sa riadne naštvala...tfuj, dávno som na ľudí nebola tak vytočená, až kým....kým som nezapla telku a nezačala sa hanbiť....za svoje negatívne emócie. Tragédia belgických detičiek, vykradnutý domov dôchodcov, autonehody, spomienky účastníčok vyvražďovania dedín .......veľa, veľa nešťastia, bolesti i neprávosti....A potom, zrazu správička z Hnilčíka - chudobná dedina, kde ľudia žijú naozaj skromne a predsa - poskladali sa jednej z nich na novú strechu, keďže jej pôvodná vyhorela - a to ma dostalo. Sú skvelí, pracovití, skromní, nesebeckí - dali mi nádej, ľuďkovia z Hnilčíka, je skvelé, že ste! Možno má tento svet ešte šancu.
naša "obranárka"
večerná šťava z ovocia a mrkvy , už takmer rituál
vzhľadom k väčšiemu vekovému rozdielu našich bambuliek sa nám tu bežne mihajú detičky všetkých vekových skupín
detský smiech je jeden z najkrajších zvukov
želám všetkým krásny víkend plný lásky a detského smiechu.
