Zlato naše, je mi ťažko na duši a písať sa mi nechce, ale dnes sa musím prekonať,
pretože je Tvoj veľký, výnimočný deň.
18
Neuveriteľné. Teraz sa mi to zdá, že to prešlo rýchlo. Ale v skutočnosti nie. Bola si taaakto maličká a my z Teba taaaaaaaakto hotoví. Malilinkatý uzlík, čo nás dával do pozoru a my sme lietali ako splašené kone a snažili sa vydedukovať prečo asi plačeš tento krát...(a fakt by sme to radi vedeli )
A hoci sa obvykle všade píše o tom, čo nás naučili naši rodičia, ja to vidím obrátene. Čo všetko nás učia naše deti a Ty ako prvorodená si nás toho naučila naozaj veľa (a to teraz nemyslím len to zaspávanie postojačky).
Miši, si žijúcim dôkazom lásky svojich rodičov a to je aj to naj, čo sme Ťa kedy chceli naučiť my. Že ide o lásku, že ide o ľudí okolo Teba, že netreba niečo mať, ale niekym pre niekoho byť.
Ľúbime Ťa zlatko!
maminka, tatinko
