Celkový počet zobrazení stránky

nedeľa 28. septembra 2014

Toskánska nedeľa

Toskánsky Karibik

nevedeli sme sa ho dočkať. Biela pláž vo Vade. Samozrejme nie je prirodzene biela, ide o odpad z fabriky na sódu v Rosignano Solvay. Vraj zdravotne nezávadna...hm...čas ukáže...
Každopádne také neuveriteľné, biela je naozaj biela a nielen piesok, ale i voda...je viac než isté, že skutočný Karibik nikdy neuvidím, tak som sa pokochala.








Castiglioncello

milionárske dovolenkové stredisko. Maličké plážičky pod vysokými bralami, vily, ktorých zadné bránky vás dovedú až na privátnu pláž, úzke uličky v kopcoch, všadeprítomné skútre. 
Prázdninovisko Marcella Mastroianniho.






Až teraz som na nete zistila, že toto čudo na kopci je ona Marcellova vila


Pekné, ale ta ľudská tlačenka na platených miniplážíčkách...brrr.








streda 24. septembra 2014

Kedysi dávno v Toskánsku

Písať cestopis po dvoch mesiacoch je tak trošku úlet. Pozerám si fotky a mám čo robiť, aby som si spomenula, čo kam patrí:) A to som si myslela, že blog bude fajn raz, keď budem stará a nebudem si pamäť..tak už je to asi tu :)

Na cesty
Deň prvý, vyslovene prepravný. Prvé spanie v ospalom talianskom Venzone. Pôvodne sme zamýšľali spať an veľkom parkovisku pri škole, ale hneď pri hradbách stretávame českú posádku, ktorá nám poradila, že môžme kľudne spať pod hradbami a nemusíme sa s Hugim prepletať cez úzke uličky.
niečo na tom Venzone je...fascinuje ma

po skvelej večeri ostávame na malom námestičku, kde hrá akási kapela a pravdepodobne všetci obyvatelia Venzone sa tu zišli pokecať a popiť. Krásna, taká intímna atmosféra.

Ráno


prechádzka mestečkom, múzeum levandule sme museli absolvovať samozrejme aj tento rok :)

tu, v tejto kaplnôčke sa nachádza pár mumifikovaných tiel. Neboli umelo mumifikované, ale pôsobením akýchsi chrobáčikov...brrrr. Odhodlal sa len tatinko...Samoobslužný spôsob, vchádza sa cez turniket na žetóny. Žetóny si zakúpite v ktorejkoľvek krčme na okolí.


Zdvíhame nôžky (teda Hugove) a fičíme ďalej. Ďalší z našich snov  - keď prechádzate severom Talianska, určite ste si všimli nenormálne krásne sfarbenú vodu stekajúcu z mohutných kopcov. Často vidno i ľudí v plavkách popri nej. Nedajte sa pomýliť, nekúpu sa, len opaľujú. Teraz už to viem isto :) Zbiehame z cesty v mestečku Braulins a ideme sa "kúpať". Brrrr už viem, čo je to ozaj ľadová voda.




Ale krásne to je, napriek tej teplote. Ak sa náhodou vyberiete na tieto pláže z Venzone, neodporúčame vrchný most (Trasaghis), choďte radšej spodným, táto cesta bola úzka a miestami fakt kritická, Hugiho sme pooškierali a to sme ešte boli veľmi radi, že nám nejde nič oproti.


a potom už krížom cez celé vnútrozemie na opačné pobrežie.
Cez Firenze miesto plánovanej zastávky len prechádzame, osoben ma dosť odradila veľkosť mesta, i keď minimálne kvôli tým záhradám možno raz...
 ztoskánskieva sa..

pristávame v mestečku Vada, zdá sa nám ako najlepší východiskový bod k tomu, čo všetko chceme vidieť. Kempov kopec, ale napokon vyhráva hviezdičkovo najslabší Camping Tri pesce
http://www.campingtripesce.it/de/campingplatz/der-camping
Naozaj jednoduchý. Oddelené parkovanie áut, čiže nie pri parcele. Parcely majú rovnakú cenu bez ohľadu na veľkosť. Pláž nádherná, po pár dnoch ale totálne zanesená morskou trávou, ktorú priniesla búrka.

aj zabaviť sa celkom bolo ako, napríklad šachom.


ale napríklad práčku či nedajbože sušičku nečakajte. Jeden obchodík a jedna restaurácia, ktorú zas tak nutne netreba skúšať..


Tak sme civilizovane zaparkovaní a udomácnení v kempe a na ďalší deň ráno vypukne štvanica po pamiatkach...
(pokračovanie zajtra)

Dobrú nocku!













nedeľa 21. septembra 2014

Stačilo


Stačilo mlčanlivého obdobia, ktoré som si naordinovala. Nie programovo úmyselne, proste to tak nejako zo života vyplynulo...Neviem čím to je, že u mňa všetko musí prebiehať v rámci "veľkého tresku"....
Priveľmi všetko prežívam asi...nepoznám zlatú strednú cestu a tak idem na tisíc percent alebo nefungujem. Mám za sebou obdobie nefungovania. Nie tak úplného, ale náročného i tak. Posledné dva mesiace len dokreslili tento, inak dosť neuveriteľný rok. Ale už dúfam stačilo. Je načase oprášiť staré linky života a zapojiť ich späť do mojej novej súčasnosti. 
Ahoj blog, je toho toľko...