Tak si zvykáme...všetci :)Prvá noc bola skutočný horor. Nespal nikto. Stacynka upadala do párminútových mikrospánkov a budila sa, aby sa ubezpečila, že je naozaj s nami v posteli. Následne nás oboch vyoblizovala a opäť upadla do spánku...niekoľkominútového. Ráno sme sa manželom na sebe nasmiali, čo sme to na seba ušili teraz, keď už deti relatívne dobre spia, alebo aspoň nepotrebujú uspávať. Ale hnevať sa na ňu nešlo - skôr mi srdce tisne vždy, keď má takýto prejav veľkej radosti za úplne obyčajný psí život....
A je neskutočne učenlivá - naučiť sa spať na gauči jej netrvalo ani päť minút :)
No s kocúrmi to ešte trošinku škrípe - ale niežeby ona nechcela, to kocúre sú protivné. Riško vrčí ako lev v stredných rokoch ...Ale ja to nevzdávam, už ich vidím, ako v zime spolu pri kachliach ležia :)
Je tu proste veselo. Je maličká a vonia krásne za ušami...Láska sa ďalším členom svorky nedelí, ale násobí....
A aha, čo sme dnes našli v obchode...kolekciu obrazov a obrusu doplnili servítky.
Krásny večer!
