Celkový počet zobrazení stránky

nedeľa, 12. marca 2017

Mišinka Tebe



Zlato naše, je mi ťažko na duši a písať sa mi nechce, ale dnes sa musím prekonať, 
pretože je Tvoj veľký, výnimočný deň. 

18


Neuveriteľné. Teraz sa mi to zdá, že to prešlo rýchlo. Ale v skutočnosti nie. Bola si taaakto maličká a my z Teba taaaaaaaakto hotoví. Malilinkatý uzlík, čo nás dával do pozoru a my sme lietali ako splašené kone a snažili sa vydedukovať prečo asi plačeš tento krát...(a fakt by sme to radi vedeli )


A hoci sa obvykle všade píše o tom, čo nás naučili naši rodičia, ja to vidím obrátene. Čo všetko nás učia naše deti a Ty ako prvorodená si nás toho naučila naozaj veľa (a to teraz nemyslím len to zaspávanie postojačky).

Miši, si žijúcim dôkazom lásky svojich rodičov a to je aj to naj, čo sme Ťa kedy chceli naučiť my. Že ide o lásku, že ide o ľudí okolo Teba, že netreba niečo mať, ale niekym pre niekoho byť.

Ľúbime Ťa zlatko!

maminka, tatinko



utorok, 14. februára 2017

Valentín

Konečne mám uprataný názor na tento sviatok. Komerčný, neprirodzený atď...veľa protiargumentov. Nie, nie. Má svoj zmysel. Aj keď možno trochu násilne, ale predsa donúti ľudí myslieť na svoje lásky. A to je v dnešnej dobe viac ako potrebné. 

Náš tatinko na nás myslí vždy. Dostala som kvietky nielen ja ale aj bambule.


Ďakujeme Láska!

A okrem nekonečného smrkania boli posledné dni aj trochu tvorivé.




šialene farebná torta pre Jasmin


a jedna na pracovné stretko so sponzormi


som si nostalgicky spomenula na časy keď som sama bola na ich produkte priam závislá.
A sú to fakt milí ľudia a majú rozbehnutý kopec super projektov na podporu detí a mládeže.

A pokiaľ náhodou neviete kam s vašimi dvomi percentami...

http://zatulanychlpacik.webnode.sk/news/a2-z-dane/


vďaka týmto ľudom máme našu lady ktorú neskutočne milujeme.



Dobrú nocku!


nedeľa, 12. februára 2017

A v duši kľud


Opäť veľmi nekvalitné foto. Vidíte Stacy ? Podľa mňa, už dávno netuší, 
že ona je iný živočíšny druh ako my.

Ani neviem, ako spísať zoznam posledných noviniek. Abecedne, v časovej postupnosti, či podľa výšky prúseru.
Dám to tak nahusto za sebou: Všetci chorí, pokazený kotol, pokazená umývačka, pokazené auto, moja maminka takmer prestala  chodiť, ja som si zas pripomenula čaro nočných hyperventilácii, niet nad to prebudiť sa s panickým atakom(obyčajné blbé dutiny, žiaľ problémy s dýchaním u mňa spejú k takýmto zábavkam). 
To nie je zaujatosť, ja naozaj neznášam tieto mesiace medzi vianocami a jarou.

ALE

Kotol napokon nabehol, do poruchy sa hádže pár razy za deň, ale jednu zimu hádam ešte dá, má asi šesť rokov, tak by mohol.... Maminke injekcie zachránili aspon provizórne nohy od najväčších bolestí (do prdky aj s dôchodkovými reformami, kedysi už by dávno na dôchodku sedela), myčka po prečistení napokon tiež nabehla, auto bude asi väčší prúser, ale Kiko nám zatiaľ požičal svoje a snáď zajtra nejaký servis nájdeme. 
A môj naj problém posledných týždňov - nepojazdná kompa - sa spúšťa zajtra ráno.

A to naj sa mi opäť stalo v Strebersdorfe. Problém s dochádzaním už bol pravdepodobne na mne dosť zretelný a moji zlatí kolegovia sa dohodli a oslovili šéfku, ktorá sama za mnou prišla a navrhla mi dočasnú úpravu pracovnej doby na menejdňové týždne. Nechápala som. Že niekto za mňa rieši moje problémy, že si to odsúhlasili, aj keď tým pádom pribudlo im viac práce. Aj univerzálne do budúcna, ak kompa opäť nepôjde. 
 Ďakujem ďakujem, ďakujem.
Vedela som, že niekde takýto svet existuje. Tak strašne som verila, že niekde ešte stále vládne ľudskosť, priateľstvo, láska. Že je tam smiech a porozumenie. Viera je neskutočne silná vec. Silnejšia ako čokoľvek iné. Nie, nie som organizovaný veriaci (i keď podľa Kufovej poučky možno áno), ja len verím v obyčajnú lásku, takú tú ozajstnú. A ona mi to opláca svojou prítomnosťou.

Meine Strebersdorfer! Ihr seid wahnsinnig!

Tak želám sebe v kľude predýchanú noc a nám všetkým krásny nový pracovný týždeň! 
Som zas jediná v tomto dome kto zajtra ráno vstáva...



Veď pekný je ten sneh, ale stačiloooooooooo!