Celkový počet zobrazení stránky

nedeľa 20. januára 2019

Sedliak sa stará, sedliak má....

Navštívila nás akási viróza, postupne tu padáme, niet veľmi čo produktívne písať.
Drogujeme sa a takmer celý čas ležíme, aby sme vládali aspoň do práce/školy.

Prezrela som fotky z ostatnej doby a podelím sa s vami o tento zlepšovák môjho drahého.
Takže vírivku, luxus pre bežného človiečika, sa nám podarilo získať naozaj za symbolickú cenu. Čo jej prevádzku však značne predražuje, je ohrev vody. Fičí na silný prúd (380) a trvá cca dve hodiny, kým ohreje vodu o jeden stupeň. Čo v praxi znamená deň a pol zohrievania v tejto zime, keď to chcete vyhnať na 40 stupňov. Drahý a zdĺhavý špás.

Na fotkách vidíte, ako to máme riešené my. Takže cez výpusť je napojená hadica, na ňu napojené obehové čerpadlo ženie vodu do galetky, v ktorej je špirála z medi (dno je odstránené) a pod ňou horí oheň. Podstavec pod galetkou urobil Igorko z dvoch starých diskov na kolesá, aj dvierka v nich sú.  Vrchom potom vedie hadica zohriatu vodu späť do vrivky..
Čiže kúrime drevom (ešte stále spaľujeme starý krov z strechy) a trvá to cca 6 až 7 hodín vyhriať o 30 stupňov. Zároveň to udržuje vodu fajne horúcu počas kúpania, nakoľko aj trysky sú vzduchové a vodu vlastne ochladzujú. 


 O.K. zručného chlapa k tomu treba, toto by som nedala.
A áno, esteticky to nie je doladené, ale to doriešime, keď vírivku presťahujeme
na jej trvalé miesto, k bazénu. Ale tam jej najskôr musíme vybudovať zázemie a mám taký pocit, 
že to tak skoro nebude.



 Je to celé také samo domo, ale funguje to skvele!


A už mi ostáva energia akurát tak na vypitie horúceho nápoja a buchnutie sa do postele.
Pridám ešte pár foto a dobrú nocku!








Veľa zdravíčka všetkým!
S láskou Z.

pondelok 7. januára 2019

Koniec prázdnin

Oj, kruté ráno to dnes bolo. Spala som asi dve hodky,
 ono po toľkých dňoch ranného vyspávania...

V piatok sme si trošku vyhodili z kopýtka v termáloch v Laa.
Kým sme sa kúpali vonku nastala zima.
Čo bolo fajn pre ten gýčový zážitok kúpania v hrúcej vode so snežením do vlasov.


A menej fajn pre následnú cestu domov.



ale bolo to krásne



aj nočnú prechádzku sme ešte dali




Miky, keď ho rušíme počas spánku


po sviatkoch už to išlo smerom k ľahšej kuchyni




silvestrovské jednohubky včera opäť :)


Nedeľný obed - kuriatko pečené opäť ako bravčové počas sviatkov, na zelenine a víne. 
Luxusná omáčka z toho vzniká.


a toto tu práve prebieha vedľa mňa


Všetkým deťuchám čo najmenej bolestivý štart zajtra!

S láskou Z.

piatok 4. januára 2019

ŠNR

Všetkým vám želám  zdravie, lásku a spokojnosť.
Pretože potom nechýba nič.

Silvester
prebehol u nás veľmi komorne, tatinko ráno prišiel z nočnej,
narobili sme si jednohubky, vyvalili sa k telke.
Po polnoci som trošku čítala a o tretej sme šli spať.
Na novoročnú šunku v mrazáku sme úplne zabudli.

Prskavky sú jediná munícia, ktorú sme si zaobstarali.


A musím povedať, že i Stacy to zvládla celkom dobre, omnoho lepšie ako minulý rok.
Ale to bol tatinko v práci, asi aj to zohralo rolu.
A tiež sa mi zdá, že toho tresku bolo konečne akosi pomenej.
A naozaj sme sa neunúvali ani len postaviť k oknu, aby sme čo to videli.
Pri našom dennom režime máme takmer každú noc silvestrovskú, takže nič výnimočné.


Medzičasom (včera či predvčerom? mne už sa to zlieva) tatinko dokončil
Miškin obklad . On najskôr padol, potom ho ešte viac demontoval, lebo sme zabudli na prpojku vody do letnej kuchyne a tak až teraz konečne napevno nalepený a vyšpárovaný. Huraaa.


A je fakt že dobrý.
Po tme sa v ňom krásne ligocú zapálené sviečky.


2018 ...hm...najbúrlivejšie to bolo asi v práci, premleli sa zmeny personálne i mnoho detí nám "vyrástlo" a prišli deti nové.
Miška zmaturovala, dostala sa na vysnívané prekladateľstvo a dokonca má i prácu v tomto fachu. Takže spokojnosť.
Eminke sa odsťahovala naj kamoška, ale vďaka internetu a vzájomným "dovolenkám" to celkom zvláda.
Tatinko to s nami vôbec nemá ľahké, ale ešte to nevzdal, tak asi to nebude až také zlé.


Predvsavzatia - nieee, nedávam.
Toho roku sa mi nechce.
Možno nejaké krátkodobejšie? Ťažko sama sebe niečo zakážem či prikážem.
Už som na to prišla. Pokiaľ ide o niečo, čo sa mi nepodarilo už dávnejšie, tak potom to má určite nejaký dôvod. A násilie na sebe páchať nemienim.
Ak mi spôsob nerobí radosť, tak kašlať na ciel.

Ale patrilo by sa vyhodnotiť to uplynuloročné.
Každomesačné rande .
Ako nápad v mojej hlave to vzniklo po parádnom spoločnom víkende v Maďarsku, kde sme prvý raz po 20tich rokoch boli sami. My sme boli totiž vážne takí. Žiadne stráženie k deťom, žiadne kiná, divadlá či aspoň káva .Väčšinu spoločného života v šialenom kolobehu starostlivosti o deti a dom. Na nič iné neostával čas, energia, financie a ani len chuť. Ale nebola to frustrácia, v tej dobe sme to považovali za absolútne správne a cítili sme potrebu voľný čas (ktorého popri práci a dochádzaní zas tak veľa nebolo) tráviť spolu s deťmi a neskôr aj mačkami a psom atď...
A potom prišlo to Maďarsko (20te výročie svadby) a to bol pre mňa tak zvláštny pocit.
Jednak som stále mala pocit, že sme niekde niečo zabudli.
Jednak sa venovať len sebe...fuuu luxus.

Zhrnutie:
január - wellnes Maximus Brno
február - kino plus nočná túlačka Bratislavou
marec - virtuálna realita plus Hotdog v nočnej Bratislave
apríl  - večera, 5D kino, Cafe Dias 
máj - Piknik v Prátri
jún - Escape room
júl - večera a nočné divadlo na hrade Červený kameň
august - návšteva tigrov 
september - nočná prehliadka cintorína v Modre
október - kino A Star is born (zásah do srdca)
november - raňajky u Geiera, v gýčovo nazdobenej pekárno/kaviarni
december - vírivka doma na dvore

A pocity? Bolo pre mňa skvelé mať sa každý mesiac na čo tešiť.
Vyskúšali sme nové veci,ktoré by sme inak asi ani neskúsili.
Prvé mesiace neustály pocit luxusu.
A potom to pomaličky začalo....taký ten čudný vtieravý pocit, že "chúďatká deti" nie sú s nami...a do Prátra sme ich o pár dní po nás  vzali ...Niekde je chyba v programe....užívame si to a som presvedčená o tom, že potrebujeme byť občas len manželia a nie rodičia, napriek tomu ešte stále viac vyhrávajú tí rodičia v nás.
A je to tak asi dobre. Rodičovstvo je náš najväčší projekt, takže keď už niečo robiť, tak dobre, s láskou a plným nasadením!

Toho roku už rande neplánujem.
Ale tajne dúfam (láska, dúfam, že to čítaš), že občas jeden druhého prekvapíme a predsa 
len si ukradneme večer pre seba. Malo to čaro.

Prajem si... trošku viac rovnováhy, aby to neskákalo z " prenesiem hory a zachránim svet" tak náhle na "dnes asi nevstanem z postele" :(  Áno, rovnováha je to správne slovo, tá večne omielaná zlatá stredná cesta (ktorá ma ale fakt z duše nebaví) by priniesla môjmu okoliu trochu viac kľudu...

Prajem si, aby z nás nevyprchala tá šialená spontánnosť. Ja viem, že naprklad naša Miška si želá presný opak, ale to by bola strašná škoda prísť o ten pohľad na ňu, keď povieme napr. v bazéne - decká balíme, zajtra ráno Chorvátsko. Alebo:  túto stenu zbúrame a sem príde drevo, kde je kladivo...

Prajem si, aby nám to tu všetko fungovalo tak, ako doteraz.
Aby sme radi chodili domov.
Aby sme sa sem tešili.

Prajem si, aby nás neopustila chuť a kreativita.

Aby sme boli živí a zdraví a milovaní.
Tak neskromne...ale s pokorou si to prajem.

Dobrú noc a ŠNR vám všetkým!

S láskou Z.