Všetkým vám želám zdravie, lásku a spokojnosť.
Pretože potom nechýba nič.
Silvester
prebehol u nás veľmi komorne, tatinko ráno prišiel z nočnej,
narobili sme si jednohubky, vyvalili sa k telke.
Po polnoci som trošku čítala a o tretej sme šli spať.
Na novoročnú šunku v mrazáku sme úplne zabudli.
Prskavky sú jediná munícia, ktorú sme si zaobstarali.
A musím povedať, že i Stacy to zvládla celkom dobre, omnoho lepšie ako minulý rok.
Ale to bol tatinko v práci, asi aj to zohralo rolu.
A tiež sa mi zdá, že toho tresku bolo konečne akosi pomenej.
A naozaj sme sa neunúvali ani len postaviť k oknu, aby sme čo to videli.
Pri našom dennom režime máme takmer každú noc silvestrovskú, takže nič výnimočné.
Medzičasom (včera či predvčerom? mne už sa to zlieva) tatinko dokončil
Miškin obklad . On najskôr padol, potom ho ešte viac demontoval, lebo sme zabudli na prpojku vody do letnej kuchyne a tak až teraz konečne napevno nalepený a vyšpárovaný. Huraaa.
A je fakt že dobrý.
Po tme sa v ňom krásne ligocú zapálené sviečky.
2018 ...hm...najbúrlivejšie to bolo asi v práci, premleli sa zmeny personálne i mnoho detí nám "vyrástlo" a prišli deti nové.
Miška zmaturovala, dostala sa na vysnívané prekladateľstvo a dokonca má i prácu v tomto fachu. Takže spokojnosť.
Eminke sa odsťahovala naj kamoška, ale vďaka internetu a vzájomným "dovolenkám" to celkom zvláda.
Tatinko to s nami vôbec nemá ľahké, ale ešte to nevzdal, tak asi to nebude až také zlé.
Predvsavzatia - nieee, nedávam.
Toho roku sa mi nechce.
Možno nejaké krátkodobejšie? Ťažko sama sebe niečo zakážem či prikážem.
Už som na to prišla. Pokiaľ ide o niečo, čo sa mi nepodarilo už dávnejšie, tak potom to má určite nejaký dôvod. A násilie na sebe páchať nemienim.
Ak mi spôsob nerobí radosť, tak kašlať na ciel.
Ale patrilo by sa vyhodnotiť to uplynuloročné.
Každomesačné rande .
Ako nápad v mojej hlave to vzniklo po parádnom spoločnom víkende v Maďarsku, kde sme prvý raz po 20tich rokoch boli sami. My sme boli totiž vážne takí. Žiadne stráženie k deťom, žiadne kiná, divadlá či aspoň káva .Väčšinu spoločného života v šialenom kolobehu starostlivosti o deti a dom. Na nič iné neostával čas, energia, financie a ani len chuť. Ale nebola to frustrácia, v tej dobe sme to považovali za absolútne správne a cítili sme potrebu voľný čas (ktorého popri práci a dochádzaní zas tak veľa nebolo) tráviť spolu s deťmi a neskôr aj mačkami a psom atď...
A potom prišlo to Maďarsko (20te výročie svadby) a to bol pre mňa tak zvláštny pocit.
Jednak som stále mala pocit, že sme niekde niečo zabudli.
Jednak sa venovať len sebe...fuuu luxus.
Zhrnutie:
január - wellnes Maximus Brno
február - kino plus nočná túlačka Bratislavou
marec - virtuálna realita plus Hotdog v nočnej Bratislave
apríl - večera, 5D kino, Cafe Dias
máj - Piknik v Prátri
jún - Escape room
júl - večera a nočné divadlo na hrade Červený kameň
august - návšteva tigrov
september - nočná prehliadka cintorína v Modre
október - kino A Star is born (zásah do srdca)
november - raňajky u Geiera, v gýčovo nazdobenej pekárno/kaviarni
december - vírivka doma na dvore
A pocity? Bolo pre mňa skvelé mať sa každý mesiac na čo tešiť.
Vyskúšali sme nové veci,ktoré by sme inak asi ani neskúsili.
Prvé mesiace neustály pocit luxusu.
A potom to pomaličky začalo....taký ten čudný vtieravý pocit, že "chúďatká deti" nie sú s nami...a do Prátra sme ich o pár dní po nás vzali ...Niekde je chyba v programe....užívame si to a som presvedčená o tom, že potrebujeme byť občas len manželia a nie rodičia, napriek tomu ešte stále viac vyhrávajú tí rodičia v nás.
A je to tak asi dobre. Rodičovstvo je náš najväčší projekt, takže keď už niečo robiť, tak dobre, s láskou a plným nasadením!
Toho roku už rande neplánujem.
Ale tajne dúfam (láska, dúfam, že to čítaš), že občas jeden druhého prekvapíme a predsa
len si ukradneme večer pre seba. Malo to čaro.
Prajem si... trošku viac rovnováhy, aby to neskákalo z " prenesiem hory a zachránim svet" tak náhle na "dnes asi nevstanem z postele" :( Áno, rovnováha je to správne slovo, tá večne omielaná zlatá stredná cesta (ktorá ma ale fakt z duše nebaví) by priniesla môjmu okoliu trochu viac kľudu...
Prajem si, aby z nás nevyprchala tá šialená spontánnosť. Ja viem, že naprklad naša Miška si želá presný opak, ale to by bola strašná škoda prísť o ten pohľad na ňu, keď povieme napr. v bazéne - decká balíme, zajtra ráno Chorvátsko. Alebo: túto stenu zbúrame a sem príde drevo, kde je kladivo...
Prajem si, aby nám to tu všetko fungovalo tak, ako doteraz.
Aby sme radi chodili domov.
Aby sme sa sem tešili.
Prajem si, aby nás neopustila chuť a kreativita.
Aby sme boli živí a zdraví a milovaní.
Tak neskromne...ale s pokorou si to prajem.
Dobrú noc a ŠNR vám všetkým!
S láskou Z.
