Vitaj Marko!

Dnes mám radostnú správu hneď na úvod. Na svete pribudol malý človiečik menom Marko, je zdravý, krásny a rodičia majú veľkú radosť! Milá Anka a Martin, srdečne vám blahoželám a želám veľa radosti z vášho pokladíku!

A tým dnes dobré správy nekončia! Môj zlatý mužíček dnes napriek nočnej službe celý deń precestoval, len aby mi domov doniesol túto nádheru :

Páči sa Vám? Mne veľmiiiiii! Bude bývať v letnej kuchynkoterase a už sa teším, ako budem na ňom variť slivkový lekvár, kečup, zavárať uhorky. A určite vyskúšam aj upiecť chlebík, len si musím ešte zohnať ošatku. Niežeby mi nechutil ten, čo pečieme v elektrickej pekárničke, ale predsa - z piecky na drevo prosto musím odskúšať.

No a na záver, so šporákom pricestovali aj tieto krásne kachle. Budú v spálni. neviem sa na ne vynadívať.

Včera

Moja magnólia

Rakytník, foto pre Terinku. Hľadám viac "pôvodných" plodín, ktoré pestovali naši predkovia. Zatiaľ mám rakytník, červenú bazu. Poradíte ďalšie? Zišli by sa i pôvodné recepty na uchovanie počas zimy.

Fešanda na prechádzke :)

"Pohyb" na čerstvom vzduchu v podaní našej staršej princezny, alebo tiež jediný spôsob ako sa i knihomol nadýcha sviežeho vánku

Emi obvykle varí a kŕmi našu háveď

Už rastie ligurček, jedna z mojich najobľúbenejších byliniek

Unikám

Po krušnom víkende som si ukradla trošku času len pre seba a sadám k počítaču. Drahý s deťmi už spia, aj keď kľudne by som sa stavila, že Miška pozerá do stropu a hryzie si prsty. Našla som si tu milý príspevok od Adrianky, ktorý ma doviedol k malému zamysleniu čo pre mňa tento blog znamená. Únik, to je to slovo, ktoré ma napadlo ako prvé. Môj blog, moje bývanie, moja rodinka...je to môj malý vesmír, na ktorý nedám dopustiť a ktorý si chránim a svojim spôsobom izolujem.Čo asi znie trošku divne keď tu žijem  tak trochu "verejne". Izolujem sa od sveta"tam vonku", kde si ľudia navzájom ubližujú, kde nespravodlivosť časťo víťazí, kde sa ľudia nemajú radi. Nerozumiem tomu svetu a neviem sa mu prispôsobiť, neviem sa s ním zmieriť a občas mám pocit, že už v ňom neviem žiť. A tak mám svoj vlastný paralelný svet, v ktorom všetko funguje tak, ako to mám rada. Stretávam sa aj prostredníctvom tohto blogu s ľudmi podobného cítenia a zmýšlania a som vďačná za každú minútu, keď dokážem vypnúť a zabudnúť na všetko zlé, smutné, nespravodlivé, hlúpe... A len vďaka týmto únikom zajtra ráno opäť vstanem a budem fungovať.