Celkový počet zobrazení stránky

streda, 12. januára 2011

Už ma to opäť "chytá"

V polovici januára na mňa obvykle prichádzajú jarné záhradnícke chúťky a ani tento rok to nie je inak. Tak mám za sebou prvý nákupík v záhradkárstve a na oknách už posadené prvé papriky. Najmä tie štipľavé, čo provokujú produkciu endorfínov :)
No a s takouto pomocníčkou je záhradničenie naozaj hračka !



Dnes si hovorím, že osud neuveriteľne zasiahol, keď sme sa s manželom pustili do toho dobrodružstva a opustili Bratislavu. Pohodlný život v malom bytíku bol skôr umelovytvoreným prostredím. Až tu sme sa naučili riešiť skutočné krízové situácie a byť odkázaní sami na svoju usilovnosť či šikovnosť. Nebolo to vždy ružové, ešte stále si pamätám na to, ako sme zistili že napríklad kyslú smotanu či šlahačku majú v potravinách len v utorky! No pre nás priam civilizačný šok. Dnes už ten rozdiel medzi mestom a dedinou nie je taký veľký.A ja, po živote strávenom v panelákoch, zrazu viem, že mi vonia hlina, vonia mi maštalný hnoj, teplá kravička, zmoknutý psík, mrkva z mojej záhradky, ktorá nesmrdí hnojivom, dokonca este aj kurník našich sliepok, keď ich ráno idem vypustiť a majú v ňom také to nadýchané teplo. Začínam rozumieť našim predkom, ktorí si vážili zem, lebo si uvedomovali, že je to ich živiteľka. No, riadny sedliak zo mňa nikdy nebude, mnohých výdobytkov civilizácie sa už neviem vzdať, ale v rámci svojich možností a nálad dávam si záväzok, že sa budem k našej Zemi chovať tak slušne, ako sa len dá.Skúste to so mnou, možno pre deti našich detí....

1 komentár: