Viete si predstaviť ako ťažko sa asi brodí bahnom, v ktorom ste ponoreni do pol pása? Každý jeden krok stojí neskutočnú námahu a keď ho, celí upotení, konečne dokonáte, zistíte, že ste sa pohli ledva o pol metra....a breh v nedohľadne. Už máte pocit, že ste vyčerpali všetku energiu a pritom viete, že ste práve na začiatku....Tak toľko moje pocity za posledné mesiace...Ani neviem čím začať ...Vianoce....chcem zabudnúť. Ale tým azda začnem , teda náhlou operáciou slepého čreva našej Mišky, ktorá nasledovala po jej trojtýždňovej bežnej ale absolútne nekončiacej chorobe dolných dýchacích ciest. Ta absolútna beznádej 23tieho decembra večer o deviatej že musíme asi postaviť ten vianočný stromček a dúfať, že nám tú Mišku pustia domov...pustili. Absolútna vyčerpanosť večné cestovanie práca-nemocnica-domov-práca-a ani tých pár hodín čo človek mohol byť v posteli spánok neprichádzal.
Za posledné mesiace vyskúšané rôzne antibiotiká na celej rodine, večná zima a tma, slnko nikde. Zdravotné problémy striedajúce rôzne katastrofy materiálnych dopadov, čo sa mohlo pokaziť sa pokazilo a pokazilo sa aj to, čo sa pokaziť nedalo...
A aby bolo všetko na rovnakú nôtu tak v pododnom duchu všetci naokolo...rozvody, predrozvodové stavy, úmrtia, zdravotne problémy,pracovné problémy, finančné katastrofy, problémy s deťmi...Vitajte v mojom vesmíre :) Toľkým ľuďom by som sa chcela ozvať, ale to vedomie, že potrebujú povzbudiť a ja asi momentálne nemám kapacitu...
Ale malé svetielka na konci tunela sa vždy nájdu a kým som schopná ich vidieť, je to o.k.
Malý úlet zo šedivej reality - Holubyho chata, po troch dňoch antibiotickej stravy som sa predčasom vykotúľala(správne vykotúľala, v rámci pozitívnych info sa priznám, že polovica krvopotne zhodených kíl minulého roka sa úspešne na mňa opäť nalepila, hurááá) z postele a oznámila rodine, že padáme - hocikam len preč. A bolo to super. Krátko ale intenzívne. A Stacynka prvý raz mimo domova - ale bola poslušná a veľmi si to užila.
Mohli sme natrafiť na chatu kde je chatárskym psom takýto nádherný vlkodav???
porovnanie veľkosti s našou Stacy
ale aspoň sme sami uznali, že vlkodav nie je práve karavanová veľkosť psíka...
a môj drahý asi tiež tak skoro nezabudne ako to veľké čudo k nemu pribehlo, keď sme ešte nemali tú info, že je priateľský...Floyd je klasický veľkosrdcový vlkodav, ale od pohľadu by to človek sám neskúšal.
To nie je poľná cestička to je normálna cesta, ktorou sme museli domov
A tak inak - nič extra nové, teraz je chorá Emka a ja sa už tiež opäť cítim na antibáče, konieckoncov už som asi tri týždne žiadne nemala...A brodím sa v bahne ďalej, i keď - našla som si opať istý svetlý breh, na ktorý sa chcem prebrodiť, len to ešte chvíľku potrvá a ja nie som trpezlivý človek a bahno je stále husté...
Okienko kvázi kultúrne?
5O odtieňov trapasu...
Musím sa vypísať z tohto zážitku. Po mojom absolútnom nadšení z kníh nevedela som sa dočkať filmovej premiéry. Môj drahý objednal lístky vopred, pre istotu.
Chcela som z kina odísť už po necelej pol hodine. O.K. film nedokáže verne zobraziť knihu. Niekedy dokonca takmer vôbec. A niektoré príbehy by proste mali ostať len v knihách, lebo vo filmovej podobe vyznejú skôr ako paródia...Kým kniha pôsobí ako vysokoúčinné afrodiziakum, tak film úspešne splní presne opačný účel.
Na záhrade mám prvé krokusy...takže už to pomaličky pôjde...dúfam
