Šťastie je spôsob cesty, nie jej cieľ...

To ma dnes podvečer napadlo, keď som si uvedomila to svoje šťastie. Uprostred kuchyne, zavárajúc lečo, ovocný čajík, chystajúc večeru, počúvajúc moje dve žabky, ktoré mi intenzívne pomáhali, prekračujúc kocúre, ktoré predvádzali svoje zápasenie presne tam, kde najviac zavadzali a s vedomím, že o chvíľu príde domov muž, ktorého milujem.

A tak som na pár chvíľ úplne zabudla na prírodnú katastrodu v Karibiku, ekonomickú krízu, českú spisovateľku zavraždenú vlastným manželom či predpoveď počasia sľubujúcu ochladenie . Tiež vám je niekedy smutno za tými správami, čo mali v znelke kombajny, dozvedeli ste sa o plnení plánu na 110 percent, o skvelej žatve, napredujúcej výrobe?

a nejakým zázrakom je pár našich rajčín aj napriek dažďom použiteľných, tak zavárame lečo

A ešte túto dobrotku si robím, volá sa babičkin pečený čaj a na nete je veľa receptov, ktoré sa viac či menej odlišujú.

Čajík je vždy iný, podľa použitého ovocia a korenia. Ja som dala do tohto jablká, ostružiny, broskyne, citróny, pomaranč, slivky, škoricu, klinčeky, badyán, kilo cukru a rum. Všetko do pekáča a piecť, kým šťava nevyzerá ako sirup. Potom do pohárov a v zime dve tri lyžičky do šálky, zaliať vriacou vodou a je to mňaaaaaamkové.

A piť ho budem z týchto krásnych pohárov, ktoré mi poslala teta Nataška. Ďakujem!

Želám všetkým len a len dobré správy a krásne sny!