Január. Môj každoročný boj...
Ideálny čas na zimný spánok, na ktorý táto spoločnosť ešte nedospela:)
Závidim našim mačiakom.
Eminka svoj kašel vypracovala na zápal priedušiek,
tento školský rok opäť príšerné absencie.
Víkendu som sa nevedela dočkať. Prebehol tak pokľudne, s priateľmi.
Len tak nejako pretiekol a bol fuč...
Po mesiacoch, keď každú jednu voľnú minútu môjho času vypĺňali komunálne aktivity sa teraz opäť učím nájsť adrenalín v takých tých "obyčajnostiach".
Napríklad upečenie parížskej torty, zdobenej sušenými ružami.
V rámci získavania vitamínov sme prvý raz skúsili papaju.
Ako...ja viem, že exotická chuť, ale fakt to malo chutiť ako pečená
cibulka v živánskej? Sa mi to nejako nezdalo. Asi sa u nás neudomácni.
Fotka od Emky. Riško s ňou súcitne leží, aby nechorela sama.
Moje momentálne čítanie. No - od témy ma to neodkláňa,
ale štýl je to taký noblesný a groteskný.
Máme pred sebou už len štyri januárové dni :)
Nech nám to utečie.
S láskou Z.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára