Zlato naše, je mi ťažko na duši a písať sa mi nechce, ale dnes sa musím prekonať,
pretože je Tvoj veľký, výnimočný deň.
18
Neuveriteľné. Teraz sa mi to zdá, že to prešlo rýchlo. Ale v skutočnosti nie. Bola si taaakto maličká a my z Teba taaaaaaaakto hotoví. Malilinkatý uzlík, čo nás dával do pozoru a my sme lietali ako splašené kone a snažili sa vydedukovať prečo asi plačeš tento krát...(a fakt by sme to radi vedeli )
A hoci sa obvykle všade píše o tom, čo nás naučili naši rodičia, ja to vidím obrátene. Čo všetko nás učia naše deti a Ty ako prvorodená si nás toho naučila naozaj veľa (a to teraz nemyslím len to zaspávanie postojačky).
Miši, si žijúcim dôkazom lásky svojich rodičov a to je aj to naj, čo sme Ťa kedy chceli naučiť my. Že ide o lásku, že ide o ľudí okolo Teba, že netreba niečo mať, ale niekym pre niekoho byť.
Ľúbime Ťa zlatko!
maminka, tatinko
Ďakujem že ste ma po toľkých prebdených nociach nevrátili, museli ste byť veeeeľmi trpezliví. Aj ja vás ľúbim <3
OdpovedaťOdstrániť