Ten dnešný začal dosť hekticky. Emka nám zaspala do školy a spala tak tuho, že hodinu sme zháňali ako sa k nej dostať. Mobil tradične mimo sieť, čo bola naša posledná kvapka trpezlivosti s daným operátorom a Emi už je u nového a my ostatní na tom tiež pracujeme. Tie minuty, keď sa človek fakt bojí, či sa jeho dieťaťu niečo nestalo sú príšerne dlhé :(
Popoludnie príemné posedenie pri káve na návšteve u kolegynky, ktorá má asi najväčšiu súkromnú zbierku kaktusov, akú som kedy videla. Fakt ani v botanickej ich toľko nemajú.
A zopár ich poslala aj pre našu Mišku.
Toto je asi jediné, čo som toho roku dopestovala, štiplavé papričky,
rástli u mňa v práci na terase. Decká s nimi hrali preteky, kto dlhšie vydrží držať papričku v ústach...
Na základe ich reakcií usudzujem, že budú štipľavé dosť.
Vyšlo na tri poháre. Aj to je niečo. Tá vôňa zaváracieho nálevu....to bolo v detstve , pamätáte? Uhorky, marhuľe, čalamáda....A hoci sa človeku ani moc nechce a ani toľko času nemá...chýba mi to. Robili to naše mamy, staré mamy, ten zavárací "pud" máme proste v sebe:)
Tatinko dnes napenetroval ďalšie dve steny domu po práci. Fakt to vyzerá stále lepšie. A aj jeseň už sa nám ohlasuje, tak snáď to všetko dotiahneme, kým začne ozaj mrznúť.
Dnes ideme skoro spinkať. Dobrú nocku všetkým!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára