Celkový počet zobrazení stránky

utorok, 28. júla 2015

Dovolenka pod majákom II.


Celkom nečakane a nie celkom plánovane - ako všetko v poslednom čase u nás. V podstate sa mi ani nechcelo...pôvodne... Zvažovali sme Lipno, Šumavu...vyšiel z toho Umag :)

Naša Miška už je z nás dosť nervózna. Rada by tak nejako plánovanejšie, organizovanejšie...Prepáč, Mišík, nejde to :)) 

V nedeľu popoludní pri kúpačke v bazéne sme sa rozhodli pre Chorvátsko. V pondelok o jedenástej dopoludnia už sme sedeli v aute s Hugim za chrbtom.



Prvá noc - kemp Stella Maris - a zároveň posledná. Nenormálny čurbes okolo Tenis Cupu, Hlasná hudba takmer do rána. Navyše sme zistili, že na pláž treba šlapať cez cestu a je dosť ďaleko. Jedinou výhodou bolo stánie pod píniami, krásne zatienené, ale to bolo všetko. Stredisko ako také hlučné a preplnené. Pokiaľ je však vašou dovolenkovou potrebou prevetrať najnovšie značkové handričky, či vytŕčať v bare posledné "dielko" vášho dvorného plastického chirurga - tak smelo do toho, v takom prípade je Stella Maris práve pre vás.



kemp na druhý pokus - Pineta Savudrija
Pod majákom, psíčkarsky, priamo pri mori. Tie štyri hviezdičky si nezaslúží, ale inak osobne nemám žiadne veľké výhrady. Žiaľ, voľné miesta boli už len mimo stromov...a to bolo riadne cítiť, keďže teplota na slnku šplhala hodne nad 4O.


More teplé ako káva. Naozaj. Ale krásne.


Nikdy by som neverila že ja strávim dovolenku pod hladinou
Je tam život a ešte aký!




Najviac fotiek narobila Miška, má opálené všetko okrem tváre. Videli sme z nej celý čas len zadok.






psíka prosím na ruky :)


Palacinky s višňami v rume boli mňam


A bolo to napriek všetkém otrasnému teplu (ktoré Miška jeden deň slávila zvracaním) naozaj fajn. Také iné. Viem, že večné diskusie Chorvátsko kontra Taliansko nemajú víťaza. Tento rok sme skúsili oboje a ja - proste neviem. Chýbalo mi večerné prechádzanie bosými nohami v plytkom mori v piesku. Ale ponáranie a sledovanie sveta pod morom malo tiež svoje čaro a tá vôňa borovíc...Je to proste nerozhodne. AAAle - sedieť večer v predstane a sledovať maják, cca 100metrov od nás ako svieti...Zažiť v priamom prenose ako volavka loví ryby pod hladinou(a všetky ich pritom nahnala priamo na mňa (skoro som sa po...)...Dokonca aj búrka poslednej noci, keď svetlá majáku odrážali milión dažďových kvapiek a občas dokonca zhasli...lebo tá búrka bola fakt že riadna a len vďaka duchaprítomnosti nášho tatinka, ktorý rýchlo rozobral podpery predstanu sa nám nič nezničilo a padnutý predstan ochránil aj ostatné veci (a že sme ich tam mali dosť) aj tá búrka bola super. Stále vidím ako sme tú pohromu sledovali všetci vrátane Stacy z okna a báli sa aj dýchať :) V tej tme a vetre a daždi a bleskoch a hromoch  som úplne pochopila všetkých filmových tvorcov - je to vďačný námet, opustený maják, na ktororý zabúcha cudzinec v čiernom plášti...brrrr

A úplne iný typ zážitku - keď som Miške česala vlasy (ani sama neviem po ako dlhej dobe, predsa len má 16) a ona si povzdychla, že ju tak dávno nikdo nečesal...Aké smiešne- päť minút a čo vedia znamenať-nielen ja chytám paniku, že mi deti rastú a strácam ich v istom slova zmysle, asi aj ony si to niekedy uvedomujú. Budem ju častejšie česávať :)

A po týždni , keď hlavným pokrmom bol melón a jablkový kompót už som sa nevedela dočkať, kedy si doma spravíme takú riadnu polievku s mrveničkou a dám si do nej kilo petržlenky .



Dobrú noc!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára