Sediac v kaderníctve či na kozmetike sledujúc našu Mišku nechcem veriť tomu, že už mám tak veľké dieťa a pripadám si na to primladá. Myslím, že by sa veľmi dobre bavila, keby vedela, ako s nami cvičila od prvej chvíle čo uzrela svetlo tohto sveta. Boli sme tak vystrašení a vyklepaní z toho večne uplakaného takmer vobec nespiaceho batožteka...
Ale keď sadnem s Emkou k domácim úloham - hold som zas akosi pristará na to mať doma prváčika...
Ale niežeby som sa umárala myšlienkami typu kto som,kam kráčam atď...práve teraz proste len čakám na vianoce. Večer zapalujem sviečky takmer v každej izbe, opať som naštartovala aromalampu a svoj naj olejček pomarančový. Je to nádhera, pripomína mi to moje prvé stretnutia s aromaterapiu, keď naši rodičia dávali na radiatory šupy z mandariniek . Buď som to ako dieťa vnímala inak, alebo v tej dobe ešte neboli tak desne striekané, ani to neskúšajte smrdia fakt desne.
tak už len mesiac a pár dní....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára