Vždy. Aj sama na to zabúdam. Často.
Takže, sme chorí. Môžem si zanadávať, môžem sa hnevať a rozmýšlať,
čo všetko som mohla stihnúť miesto povaľovania v posteli.
Alebo si to môžem užiť a vyťažiť z toho maximum.
Pozitívum je, že mám doma obe bambulky. Choré, ale doma.
Už ste zvedaví, čo doma robíme? Sa pobavíte - trénujeme Vianoce. Áno, sedí vec, mám doma neskutočný bordel, všetko zrelé na očistu. Vonku milión nedokončených vecí, stena od susedov nenatrená, dlažba nedošpárovaná, záhradný domček nenatrený, slepačia ohrada nedokončená, drevo nepresťahované....A my:
varíme voňavý vianočný čajík
pálime voňavé sviečky
a včera počas tatinkovej nočnej nácvik Silvestra
urobili sme si na večeru jednohubky
roztiahli gauč, urobili veľké leháro
zapálili sviečky i krb a pozerali spolu obľúbeného Griswolda.
Aj obývačka je už v jesennom.
Dnes večer horúce kakao, opatrne naliate do mliečnej peny,
so škoricou a minipenovkami.
A pozeráme opäť spolu rozprávku Predvianočná nočná mora.
Tak máme jeseň i Vianoce zároveň.
Nie, nie som ujetá. Len som si našla spôsob, ako si i v nepríjemnom čase
nájsť priestor na príjemno.
Kolegovci mi každý deň posielajú fotky z práce. Neviem, či ma chcú motivovať alebo opačne :)
Ale vážne - čo je na Vianociach to najkrajšie? No predsa tešenie sa na ne!
Tak si to kľudne predĺžte :)
Pekný večer!
P.S. Tá rozprávka je fakt čudná, kostlivec tancuje pod stromčekom...hm...
