Niektoré emócie napriek svojej výrečnosti vyjadrujem len veľmi ťažko a ich opis ľudia nechápu, ale aspoň sa pokúsim. Vo štvrtok som na pár chvíľ bola s ľuďmi, ktorých mám rada, veľmi rada. Ani neviem ako sa mi to stalo, boli mi nadriadenými a napriek tomu :) či práve preto, chýbajú mi...
Asi je to tým, že je dnes dosť ťažké stretnúť Človeka a ja ich poznám hneď toľko....možno tým, že práve pri týchto ľudoch mám taký ten (možno falošný) pocit, že svet je v poriadku, že nemusím mať obavy, že všetko dobre dopadne. Ostalo mi zo štvrtkového obeda teplo, priam horúco. Ľudské teplo, silné, úžasné. Pri nich som opäť na chvíľu malá, pod ochrannými krídlami. Vážim si ich a obdivujem. Cítim sa pri nich ako malé teliatko pri vemene svojej mamy...možno to znie čudne, ale občas cítim taký pocit teplej voňavej kravy...je to bezpečie, je to domov....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára