Obvykle milujem nedeľné rána. To dnešné je akési jesenné.
Ľútosť nad odchodom pána Geišberga. Pre mňa navždy ČLOVEK.
Kiežby to "tam niekde" naozaj pokračovalo....
Zvláštne že i ako "neveriaca" to vlastne želám každému, kto odíde. Jednému, aby pokračoval v tej kráse, ktorú tu načal, inému, aby mohol vidieť, čo všetko spôsobil svojmu okoliu.
V naivnej viere, že prehodnotí a pochopí.
A výsledky komunálnych volieb...achjo :(
Naozaj som sa tešila, že sa konečne usilujú presadiť aj mladí ľudia, ktorí majú iný pohľad na veci...
I ľudia prisťahovaní, neovplyvnení vzťahovým kolotočom a udalosťami z minulosti.
Lenže veľmi ťažké to je v týchto dedinách. Ľudia volia kľudne i človeka smutne známeho, hlavne že je "náš".
A to nehovorím o nechutných diskriminačných výrokoch, ktoré som tu počula.
Cítim sklamanie.
Sobotný večer bez tatinka, všade som hľadala Stacynku.
Potvorka, vie presne, kde je pohodlne.
Doobedie bolo exteriérové. Najmä Emku a Stacy nám treba venčiť, lebo ony
dve sú vlastne celý týždeň len v našej dedine a chytá ich trošku stereotyp.
bobrík upratoval
Piatkový večer - najskôr som myslela, že proste padnem do postele po tomto týždni.
Napokon som tú vírivku napustila a keď došiel Igorko večer, ponorili sme sa aj s bublinkami v pohári a Eminkou.
A bol to týždeň nielen náročný, ale i inšpiratívny. Naša firma tvorí knihu,
trošinku som do nej prispela a fakt ma to bavilo.
Ťahá ma to tým knižným smerom akosi stále viac.
Asi je to Zuzkou a jej svetom, asi aj tým, že Miškine prekladateľstvo je teraz neustále kol nás...
A hoci strašidelnú výzdobu sme ešte stále neodstránili, o tri týždne začna advent ...
Už to tu pomaly presakuje...
Želám vám krásny nový týždeň!
S láskou Z.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára