utorok 9. januára 2018

Povianočné blues

Nechýbajú mi Vianoce, chýba mi to tešenie sa na ne. Nezvládla som ich tak, ako by som si želala, ostal mi tieň na vianočnej karme. Ale i tak - chýbajú mi svetielka vyzdobených domov v skoré ráno cestou do práce. Tá nedočkavosť, či sa budú deti tešiť z darčekov. 
Viem, že v tom nie som sama, doma ich ešte stále nenápadne priživujeme 
(myslím Vianoce, nie deti :))
Výzdoba zmizla len z Miškinho domčeka, ale stromček v ňom ešte má. Svetelná výzdoba na domčeku poľskej výroby sa porúčala sama, už pár dní po Vianociach...ale tá z Číny ešte funguje.

Obrázky :
Sviečky, všade vnútri aj vonku, voňavé aj obyčajné, voskové, parafínové aj elektrické.
Emka celá od múky pri pečení vianočných koláčikov

Teplé momenty:
Ráno v práci po našej vianočnej večeri, keď ma Kathi čakala s rozsvieteným stromčekom, koledami a raňajkami 


Štedrý večer
Keď si Miška našla jeden veľmi želaný darček
Emi je vôbec tešivá zo všetkého :)
malá Zuzinka, keď svoje šantenie okolo čokoládovej fontány zakončila
 ponorením vlasov do nej :) srdce sa mi smialo, to bola čistá detská radosť
Keď sme si s Igorkom rozbalili tie lopaty...obaja...:)


po vianociach
so švagrovcami sediac na zemi v maličkej skromnej izbietke krsnej mamy,
svetielka zvonka aj v jej očiach, ľudské teplo a ozajstná radosť, ľudskosť, pokora, dobro..teplo...

v Maximuse
s drahým vo vírivke, tma, bublinky a PiňaColada :)

Takže vážení - už len 349 dní :)
S láskou Z.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára