Endlich erreichbar

Milý Blog,
dlhšiu dobu sa pokúšam k Tebe dostať a nešlo to ...čas, program, choroba, technický problém...všetko vzájomne načasované . Sranda sledovať samú seba - najskôr tá panika, oooo nejde to...potom ta netrpezlivsť až rezignácia...

A pritom, nejde o nič, len vlastnú písmenkovú závislosť. Také poučné...



Uplynulé dni
nás poctili návštevou tieto dve skvelé dámy, pred ktorými smekám klobúk...Baby, ste moja inšpirácia. Mať raz toľko energie a plánov a výdrže a chuti a...a vôbec, naozaj som paf.

Tá fotka ma mrzí, lebo v skutočnosti je problém vystihnúť minútu bez úsmevu na týchto tvárach, o.k., mne sa podarilo.

Potom zopár veselých dní pretkaných zabíjačkou a črevnou chrípkou. Viac času s mojim bratom.

Vianočná nálada, prípravy doma i v práci...všetko beží.

Miška v škole písomkové obdobie, Emi dnes testovanie piatakov. 

Občas mám pocit, že majú viac stresu ako my rodičia dokopy.

Tak som sem opäť len tak bez ladu a skladu nahádzala foto, ale predsa len je pol jednej...ráno i vstávať treba. Verím, že všetci už cítite tú blízkosť tohto, pre mňa posvätného, obdobia. Len tá tradičná časová panika ma ešte nejako nechytila. Všetkým pokľudnú dobrú noc. Ešte štyri razy sa vyspíme, kým začne Advent...