1200 kilometrov maďarských - deň piaty

Cesta domov

Po zobudení v Hajduszboszló sme sa rozhodovali čo ďalej. Ráno konečne dorazila pracovníčka kempu, ktorá mala aspoň aké také info a za cenu jednej noci nám ponúkala, že môžme ostať do večera. Milé, nás to ale ťahalo domov. Pôvodne sme zvažovali ešte návštevu Aquaticum Debrecín, nakoľko do tejto časti Maďarska sa určite tak skoro nedostaneme opäť...ale už sme mali vážne celkom dosť vody a začínalo nám byť smutno za našimi kocúrikmi...

z diaľnice sme zišli k ďalšiemu múzeu maďarskej dedinky,

samozrejme tiež zatvorené, domčeky pozamykané, ale do areálu sa dalo dostať, nakoľko v ňom bola krásna štýlová čarda, otvorená celoročne, odporúčam

po krátkej zástavke ďalej, obedovali sme v malej dedinke Kápolna, v podniku, ktorý zvonka skôr odstrašoval, ale vnútri príjemný šok, nádherne prestreté, výborné jedlo, cesnaková polievka podávaná so syrovými hriankami, hovädzia polievka v kotlíku...a všetko za perfektné ceny.

Je to krátka zachádzka z diaľnice, ak cestujete na východ a chcete ozaj dobré a lacné maďarské jedlo, zastavte sa. Jedálniček aj v NJ a AJ, dobre sme sa s Miškou zabavili, lebo preklad niektorých jedál dopadol tak, že v každom jazyku to bolo napokon niečo celkom iné...a keď sme našli jelenie gule na hríbikovej omáčke, prestali sme ďalej čitať...skrátka mali aj divinu a ryby ...

a potom ďalšie kilometre..

a pauza na kafe

parkovisko Hatvan

najskôr sme si mysleli, že tento penziónik už dávno nefunguje, ale...

nostalgicky krásne, tri ženy, socialistické zariadenie, bolo vidno že chýbajú peniažky, ale naškrobené obrusy, kvietky a pravé domáce voňavé jablčkové pyté na stoloch na misách prikryté sieťkami. Ako doma a babičky, ktorá síce neovplýva bohatstvom, ale s láskou nachystá a napečie najlepší koláč na svete...A aj varia, guláš v tradičných kotlíkoch vyzeral ozaj chutne. Tak sme si s manželom povzdychli nad tým, či ešte aspoň chvíľočku vydržia podniky tohto typu popri tých supermoderných nasvietených občerstvení na benzínkach. Dúfame, že áno.

A potom ešte nekonečne dlhá cesta a večer konečne domáááááááááááá!

Krásne, únavné, perfektné. Pár dní neustále spolu, nové miesta, zaujímavé kúpele...Kolega Noro (rodený Balatónec) ma varoval, že táto časť Maďarska je iná a mal pravdu. Je to podstatne skromnejšia krajinka ako okolie Balatónu či veľké termály v blízkosti hraníc s AT. Ale objavili sme mnoho zaujímavých miest, ktoré stoja za to a ľudia bývajúci východnejšie ako my môžu v tejto časti stráviť ozaj krásnu dovolenku.

Pôvodne plánované Toskánsko nám tentoraz opäť padlo vďaka záplavám v Taliansku a snehu v Korutánsku. Vo Volterre sa dokonca prepadla veľká časť opevnenia...no snáď v lete bude bezpečnejšie.

Veľa šťastných kilometrov všetkým!