Láska, blahoželám

Mám také nijaké obdobie...preto i menej píšem. Ale dnes som chvíľu mala možnosť sedieť v sále plnej ľudskosti a bolo to milé, veľmi. Naše zlato dostalo Jánskeho plaketu. Sme na neho patrične hrdé. Sedela som v tej zasadačke a pozerala na tváre tých ľudí...takých obyčajných, bežných, majúcich starosti v práci, doma, s rodičmi, deťmi, peniazmi či domom, ale...ale nič z toho im nebráni byť naozaj ľudskí a darovať kúsok seba, aby zachránili niekoho iného, niekoho kto im nepríde poďakovať, pretože ich nepozná...a oni idú opakovane zas a zas...byť anonymne ľudskí. Krása. Klobúk dolu Ľudia...