Chcem spať v búrke

Krásne víkendové ránko! 

Dnes trochu netradične, chcem uverejniť text, ktorý nie je môj,

ale očaril ma. Netuším autora (snáď ma nikto nezažaluje?),

ale ten príbeh je krásny a hlboký.

Dajte si k rannej káve:

Muž hľadá zamestnanie na farme. Podáva odporúčací list svojmu novému zamestnávateľovi. Je tam napísané len: "Spí v búrke."

Majiteľ zúfalo potrebuje pomoc, tak si toho muža najme. Prejde niekoľko týždňov a odrazu sa uprostred noci údolím preženie silná búrka. Majiteľ, ktorého zobudil prudký dážď a zavýjajúci vietor, vyskočí z postele. Volá na svojho nového zamestnanca, ten však hlboko spí. Tak beží do stodoly. Na svoje prekvapenie zistí, že zvieratá sú v bezpečí a majú dostatok jedla. Beží na pole. Vidí, že mechy pšenice sú zviazané a obalené nepremokavou celtovinou. Uteká do sila. Dvere sú zavreté a zrno je v suchu.
A potom pochopí: "Spí v búrke."

Priatelia, ak sa staráme o veci, ktoré sú v živote dôležité, ak sa dobre správame k tým, ktorých ľúbime, a riadime sa svojou vierou, naše životy nebudú prekliate bolesťou z nenaplneného. Naše slová budú vždy úprimné a objatia pevné. Netrápia nás mučivé myšlienky "Mohol som, mal som." Pokojne spíme v búrke.
A keď nastane čas, naše zbohom bude úplné.