Uplynulú noc som nespala ani tri hodiny a po prvom podovolenkovom dni v práci som trochu k.o. Nie, nerobím v bani ani na poli, skôr ma unaví dochádzanie a deň ako taký. Nechcela som písať smutné veci, ale za posledný týždeň odišli navždy z tohto sveta ďalší dvaja ľudkovia z môjho detstva a keď som sa dočítala, že moja spriaznená dušička Majka prežíva práve trápenie tiež spojené s koncom života ....chytila sa ma najskôr strašná ľútosť a následne zlosť, zlosť na celý život, vesmír, svet, fungovanie vôbec.... tá neskutočná bezmocnosť a večné PREČO ....a to uvedomenie si vlastnej malosti a úplnej bezbrannosti - je to strašne pokorujúce. To zmierenie sa so svetom, životom, bohom.....to je ten stupeň zrelosti človeka, o ktorý sa zatiaľ dosť neúspešne pokúšam. Vypísať sa sem mi občas dosť pomôže, tak prepáčte pochmúrne úvahy, v rámci mojej psychohygieny je to občas potrebné.
Es ist von grundlegender Bedeutung, jedes Jahr mehr zu lernen als im Jahr davor.Peter Ustinov (anglický herec) Vo veľmi voľnom preklade to chápem ako - Najzákladnejšie je učiť sa každý rok viac ako v predchádzajúci rok.
A takto moja frndolínka malá číta večer rozprávočku medvedíkovi
Dobrú noc
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára