piatok 2. septembra 2011

Máme prírastok do rodiny

Poznáte také dni, ked si proste musíte urobiť radosť? Dnes taký bol. nepatrím k ženám, čo ulietavaju na mode,  šperkoch, skôr sa zruinujem na bytových doplnkoch, rastlinách či doplnkoch do záhrady. Dnes som nutne musela mať zvieratko. Hned zrána som si zajednala dvojmesačnu kozičku, to sa mi však postupne rozležalo v hlave, na tu sa treba inak pripraviť a môj drahý má už tiež svoj vek a neviem či lieky na srdce berie tak poctivo pravidelne, aby som mu mohla robiť také šoky. Tak som si domov doniesla šesť prepeličiek japonských .
Ubytovali sme ich k našim sliepkam. Sliepky sa najskôr báli, uvidíme, čo bude dalej. Jedna prepelička už nám zdrhla k susedom, pri jej záchrane sa mi vykakala rovno do ruky (hm ja budem mať šťastia), už sme museli umravniť aj nášho psa, ktorý proste rozhryzol výbeh a prepeličky sme zachránili v poslednej chvíli...no šance su 50 na 50, uvidíme, čo z nich bude. Ak by všetko išlo dobre, cca o dva mesiace by sme mali mať prvé prepeličie absolutne bezcholesterolové vajíčka.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára