utorok 13. septembra 2011

Človek človeku psom....

Dala som si malý oddych od písania, aby som na ľudí neprenášala svoje "smutky". Posledné dni musím rozdýchavať toľko vecí, že mám chvíľami pocit, že už to nezvládnem. Ale teraz práve chápem to riadenie iných mocností, prečo sa práve teraz Janka presťahovala do našej dediny - jej svorka, to je iná terapia!

rovesníci - vlkodavka a jazvečík
moje všetko

Veci, pre ktoré ráno dokážem vstať - moje deti, môj manžel, ranná cesta s Vierkou, ktorá je aj so svojim manželom tak dobrý človek, že mi to dáva vieru v ľudskosť v tomto čudno svete, moja Zuzka, ktorá dokáže dvomi vetami vyriešiť všetok môj svetabôl (mimochodom ak pracujete na ministerstve školstva, určite ju kontaktujte, k dnešnému štrajku mala zopár ozaj podnetných nápadov), ranná káva u Kvetky, ktorá napriek naozaj nie ľahkému životu prejavuje toľku radosť a chuť do života, že vždy s udivom "smekám" pred nou...ľudkovia, ste hnacia sila.
Aby som si urobila radosť, doniesla som dnes domov nové sliepky, štyri. Zatiaľ to vyzerá na pruser - nové bili staré, potom opačne, potom každá každu...no uvidím, či bude viac vajec, alebo napokon bude dobrá polievka ...nejako mi to s týi prírastkami do chovu v poslednej dobe moc nevychádza, ale ja to nevzdám!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára