Unikám

Po krušnom víkende som si ukradla trošku času len pre seba a sadám k počítaču. Drahý s deťmi už spia, aj keď kľudne by som sa stavila, že Miška pozerá do stropu a hryzie si prsty. Našla som si tu milý príspevok od Adrianky, ktorý ma doviedol k malému zamysleniu čo pre mňa tento blog znamená. Únik, to je to slovo, ktoré ma napadlo ako prvé. Môj blog, moje bývanie, moja rodinka...je to môj malý vesmír, na ktorý nedám dopustiť a ktorý si chránim a svojim spôsobom izolujem.Čo asi znie trošku divne keď tu žijem  tak trochu "verejne". Izolujem sa od sveta"tam vonku", kde si ľudia navzájom ubližujú, kde nespravodlivosť časťo víťazí, kde sa ľudia nemajú radi. Nerozumiem tomu svetu a neviem sa mu prispôsobiť, neviem sa s ním zmieriť a občas mám pocit, že už v ňom neviem žiť. A tak mám svoj vlastný paralelný svet, v ktorom všetko funguje tak, ako to mám rada. Stretávam sa aj prostredníctvom tohto blogu s ľudmi podobného cítenia a zmýšlania a som vďačná za každú minútu, keď dokážem vypnúť a zabudnúť na všetko zlé, smutné, nespravodlivé, hlúpe... A len vďaka týmto únikom zajtra ráno opäť vstanem a budem fungovať.