streda 5. januára 2011

Povianočný útlm

Sľúbila som si....sľúbila som si, že raz aj ja založím svoj malý internetový denníček. Už pred rokom. Nebolo to predvsavzatie, bola to chuť urobiť to, ktorú som odkladala napotom a napotom. Uplynulý rok bol ťažší pre mnohých mojich blízkych a mne došlo, že to potom vôbec nemusí prísť. Tak teda neodkladám a začínam. Toto bude rok plný inšpirácií, cítim to, čaká nás najväčšia časť rekonštrukčných prác na našom domčeku, katastrofy asi budú na dennom poriadku :) Možno som mala začať písať v predvianočnom čase, to sú chvíle, keď prekypujem endorfínmi a teším sa ako malé dieťa. Po Vianociach je mi obvykle smutno, tak si ich ešte chvíľu doma pestujem a pripomínam. Večer zapálim sviečky, sadnem ku kachliam, dám si voňavý ovocný čaj a vychutnávam. Toho roku som musela poslúchať veľmi moc, Ježiško mi priniesol hojdacie kreslo, po ktorom už roky túžim. Tak teda ďakujem! 






2 komentáre:

  1. Ked citam tie tvoje pisanicka,ma len utvrdzuje v tom,ako velmi ta mam rada Zdenulik. Je to krasne sa vediet tesit z malickosti. O tom je zivot. Ani by si neverila,kolko ludi sa uz vlastne ani nevie tesit i ked ma takmer vsetko.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zuzi.....veď vieš....i vďaka tebe viem, že život vie prekvapiť a treba si užiť to, čo ponúka, kým to ponúka ....Ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť