nedeľa 26. mája 2019

Istota

Tá istota, že opäť raz vyjde slnko. Nesmiem na ňu zabúdať. Po týždňoch zdravotných komplikácií a zvláštnej nechuti prišiel víkend, ktorý všetko vynahradil.

Kompa opäť nejazdí (jupiii, ako rada by som zabudla na manipuláciu verejnej mienky v roku 2014, ale žiaľ nejde to. Vďaka pán starosta, ktorý sa staral najmä o zisky a cezhraničná spolupráca ako i tisícky pendlerov či rozvoj obchodu a podnikania mu boli úplne ukradnuté). Niečo zhnitého je v štáte
dánskom :(
 takto vyzeral v piatok popoludní nájazd na most v Hohenau
moje malé autíčko muselo brodiť vodou 


sobota ráno
vydarený Deň rodiny na našej Základnej škole
pekná akcia so záchranármi i hasičmi
i nejakými, predpokladám ,vojenskými historickými klubmi


jazda veteránov, prechod našou obcou



moje všetko


podvečer už taký ozajstný letný, u Anky a Martina
skvelé jedlo i spoločnosť, zahrialo



a ešte sme medzi oboma akciami stihli záhradku, pokosiť, pokopať
a samozrejme aj odvoliť do EP


dnes ráno som sa kochala












šalát k dnešnému obedu


A popoludní nás čaká ešte jedno milé priateľské stretnutie.
Teším sa. 

Užívajte všetci ten krásny čas.
S láskou Z.


piatok 17. mája 2019

22

22 rokov presne dnes. Manželských.
Ďakujem a s pokorou si neskromne želám ešte mnohé,
 mnohé ďalšie roky. Pre naše deti, pre nás. 
Už som sem mnohé o mojom drahom popísala a nemala by som problém 
opakovať to, ale najmä posledné mesiace si veľmi nástojčivo uvedomujem jednu vec, 
jeho nekonečnú podporu. V čomkoľvek, do čoho som sa kedy pustila, každý jeden nápad, ba aj každý jeden nezmysel. Tá jeho dôvera vo mňa je neuveriteľná a ukľudňujúca zároveň. Zachováva to rovnováhu v našom vesmíre, keď automaticky prevezme tie sféry, ktoré aktuálne nezvládam, nestíham, či len proste nemám chuť vykonávať a vrhá sa so mnou do čohokoľvek, i do toho, čo vôbec nemusí dopadnúť dobre. Závidím sama sebe. Si proste Láska, taká tá absolútna, vo svojej úplne najprirodzenejšej podstate. Nezaslúžim si Ťa, ale neskutočne si vážim ten luxus byť súčasťou Teba. 


dnešná


A teraz do pragmatickej reality. V pondelok som sa napokon vykotúlala do práce,
aby som už včera opäť fičala k lekárke, moja priedušková story to nevzdáva :(

ale v práci už ma čakali :)
Chris, neskutočný poklad, okrem kopy iných vecí ešte aj napiekol



kvety ku dňu matiek
a od bambuliek som dostala knihu Pendleri od  Tamary Š. Heribanovej,
vcelku ma dostala, nepustila som ju z ruky, kým som nedočítala.
Trochu ma mrazí pri predstave, že to bolo vtedy asi skutočne trochu ako píše...


Víkend so švagrovcami, okrem tradičného tračkovania sme dali 
i kúsok kultúry, hrad Strečno






nová kompa pod hradom


A inak bol dnes posledný pracovný deň môjho Pumbíka, jeho pániček sa rozhodol
pre zmenu. Trhá mi to srdce, bude to ťažké bez jeho huňatej spoločnosti. I keď nám nejaké 
psíky ešte ostali, Pumbi bol NAJväčší :(
A doma - Miška už má opäť skúškové, tak zas trošku nervujeme (teda my :)) a má pred sebou zopár zaujímavých projektov . Na Emku blížiaci sa koniec školského roka zatiaľ nedoľahol, ale ono aj to počasie je asi nápomocné, keby bolo 30 stupňov, skôr by to deti vnímali.
Tatinko náš je trochu nervózny zo mňa, už im tu kašlem celý mesiac po nociach a sťahujem sa spávať do obývačky, aby som ich nerušila. Škoda námahy, aj tak je ma počuť všade.

Želám vám všetkým veľa zdravia a krásny, dúfam, že konečne slnečný , víkend!
S láskou Z.


nedeľa 5. mája 2019

Prší (aj v duši)

Dážď ma teší, záhradka konečne pookreje, sucho bolo nadmieru.
Za uplynulé dni - po sviatkoch sa stavili krátko Katkovci, pridal sa i Ďuri  a Vraťovci,
 bolo tu milo a veselo a teplo. 

Momentálna nálada sa blíži k tým obvyklým januárovým :(
Vypestovala som si zápal priedušiek a som ako chlap so "soplíkom" . 
Nespím pre kašeľ a nastupujú k tomu obvyklé psychostavy. 
Chúďatá moje lásky okolo. 
Chcem fungovať :(

Tento farebný skvost včera upiekla Miška.
Tak aspoň trošku veselých farieb posielam. 


Užite upršanú nedeľu, ideálny čas pre knižku či film.
S láskou Z.