Je to veľká vec, skúška dospelosti. Možno v tomto veku už máme za sebou
celkom iné veci, ale dodnes si pamätám vlastný pocit zodpovednosti z tej doby.
Je to prvá ozajstná skúška, tie ostatné možno budú ešte náročnejšie, ale už nikdy nie prvé.
Miška, klobúk dolu - na samé, biflošík náš!
Ale zaslúžene. Mesiace sme ju nevideli inak ako sa hrbiť nad učením.
Počas akademického týždňa sa definitívne presťahovala "k sebe".
Myslela som, že sa okolo polnoci vráti, že nemôže spať....spala ako zabitá. Ja nie :( Ani Stacy ...
A až som sa zľakla, keď v kúpeľni zrazu miesto štyroch zubných kefiek len tri.
Je omnoho samostatnejšia, než sme si mysleli.
s tablom
pandorácka sovička za odmenu
Uplynulé dva týždne z nás opadol všetok stres. Okrem maturít mátala v našich hlavách ešte
jedna obava, ktorá sa našťastie (po 51 dňoch strachu z ktorého sťahovalo hrdlo) vysvetlila
ako "laboratórna chyba". Apríl a máj boli proste náročné mesiace.
A keďže bolo čo sláviť, Miška mala cez víkend kamarátov a Emka tiež kamošku na prespatie, hlavy bolo vyčistené a žalúdok ukľudnený, na radu prišlo májové rande :)
Piknik v prírode
presnejšie v parku Práter
Eminka nám naplnila ten nádherný piknikový košík od Vierky. Zlaté dieťa.
A mlsali sme v záhradnej časti, v takej kam môžu aj psíky, takže sme celú dobu mali
živé divadielko okolo.
Potom sme sa previezli touto nádhernou parnou mašinkou.
Čo bol inak pre mňa fakt zážitok.
A napokon sme sa vrhli na atrakcie. Kolotoče ja nemusím, odjakživa zvraciam už pri pohľade na ne, ale tieto boli fakt brutálne. Nechápem, akože naozaj nechápem ako to tí ľudia zvládajú.
My sme šli po atrakciách iného druhu. Chceli sme sa báť :)
Dali sme Psycho a Jacka Rozparovača .
A následne na odľahčenie Ľadové královstvo, čo som považovala za atrakciu pre detičky .
(ale prečo v nej súložili snežné psy to doteraz tak celkom neviem)
Strávili sme tam vyše päť hodín. Celú dobu sme ignorovali ponuky zaplatiť si za fotky našich tvári zo strašidelných domov, paradoxne sme sa nechali napokon úplne nedobrovoľne odfotiť rakúskou políciou. Fotky nám isto pošlú poštou a koľko si za ne vypýtajú vám sem potom napíšem:)
Keďže kompa už spinkala, museli sme smer BA, nádherne vysvietený kostol za Hainburským mostom ma lákal, ale napokon som od strachu nebola schopná vyjsť z auta a cez cintorín ísť si ho lepšie obzrieť..
A doma (o pol jednej ráno!) to ešte žilo!
Tie dve mladšie bambule nás vítali vysmiate, že "dobrý deň"
a u mládeže vo vedľajšom domčeku nás ešte pohostili palacinkami :)
Inak sme v sobotu obed grilovali
a mládež evidentne strielala z luku kým sme neboli doma
Takže - u nás práve fajn, ako po dovolenkovom víkende.
Užívajte slniečko!
S láskou Z.
