sobota 23. septembra 2017

Meninový

Len tak krátko chváliaco. Nie na mňa, ale moje zlatíčka.
Lebo ja sa vďaka ním tešievam na svoje sviatky ako malé dieťa.
A vychovala som ich aj k tým Vianociam...poznám veľa rodín, kde sa proste dohodnú a kúpia si spolu niečo "užitočné". My potrebujeme prekvapenia. Radostné očakávania a premýšľanie nad tým, čím asi potešíme. Mmch do Vianoc 92 dní...Emka má odpočítavanie v telefóne.

takže



Naša miestna kvetinárka Katka je umelkyňa.


moje zlato mi upieklo sachera
a faaakt dobrého

a toto mi tu teraz popri písaní svieti
denné svetlo, vraj účinné proti zimným depkám
je to príjemné a isto cenovo prístupnejšie ako lietať
 na víkend do Karibiku 
dám vám vedieť na jar, či to bolo citeľne lepšie


A moje bambuľky mi darovali kabelku!!
To je také fajn mať veľké baby doma. Sú to parťáčky.


Želám vám pekný sobotný večer!
S láskou Z.

piatok 22. septembra 2017

Unbekanntes Schlosshof

Nie, nie a ešte raz nie! :)

Uplynulý víkend so švagrovcami. Môj plán bol trochu kultúry...nevydalo.



Z okolitých cieľov zdal sa Schlosshof  najbižšie. Žiaľ, dorazili sme až po 15 a všetky prehliadky prepásli. Ale milá pani pri pokladni ponúkla "Unbekanntes Schlosshof" - priestory, kam sa bežne návštevníci nedostanú, úplne špeciálna prehliadka. Poviem vám tajomstvo - ono to má nejaký dôvod prečo tam ľudia bežne nechodia.

Sprievodca dorazil vyfešákovaný, naleštený (pozor, rozumie slovensky ...peinlich), jeho odev nenaznačoval ničomu z toho, čo nás čakalo.
Začali sme v kaplnke. Malá, ale milá. Obzriete si ju celkom rýchlo. Usadil nás (okrem nás deviatich sa prehliadky zúčastnili asi tri manželské páry) a vcelku dlho nám ukazoval obrázky "vtedy dávno pred  prestavbou". Že toto naše takmer nemeckynehovoriace deti vydržali, klobúk dolu. Ale bola to prvá aj posledná miestnosť, kde sa dalo čosi zaujímavé vidieť.
Nasledoval výstup do najvyššieho podlažia. Zatiaľ nerekonštruovaného. Holobyt (správne holozámok?). Betón, holé steny, občas trčiaci kábel. Okenice zatvorené. Tma a nič. Občas ruské nápisy na stenách po ruských vojakoch. Pri prvej miestnosti som to považovala ešte za vtipné. Ale keď nás previedol ďalšou a ďalšou....hnev sa striedal s výčitkami, že som do niečoho takého zatiahla toľko ľudí. Zlatý klinec - prehliadka povaly. To už mi hlava nebrala, okrem prachu a trámov nám ukázal vrch kaplnky. No fajn. 
Záver - prehliadka pivnice. Prázdnej!!!! Želala by som vám vidieť ho v tom parádnom obleku a naleštených topánkach ako kráča po takýchto priestoroch. 
Svetlo na konci tunela - na konci pivnice stôl s vínom. V cene (dvojnásobného) vstupného (logicky, veď to bola špeciálna prehliadka) bola aj ochutnávka miestneho vína. Mali ho podať na začiatku. V dvojnásobnom množstve. A možno by ten dojem bol iný :) 
Ale pán sprievodca bol skutočne fajn, rodený Nemec ženatý so Slovenkou, celkom peknou slovenčinou  nám priblížil svoj príbeh. Do svojej vlasti naspäť nechce...nechcem sa hrabkať v politike, ale bolo mi ho trochu ľúto. Tak ako nás vyháňa potreba slušne zarobiť, ich vyháňa 
z vlastnej domoviny strach. Smutné.



a takmer som zabudla, jeden bonus z vrchného poschodia - v jednej izbe 
sme si mohli okno otvoriť a fotiť záhradu :)


tie čierne časti v záhonoch boli vysypané grilovacím uhlím,
nikdy by ma nenapadlo použiť ho


 a po pretrpenej prehliadke - Meierhof, tu sa dá tuľkať
boli také makkučkéééé









Záhrady - úžasné! A čo máme vyskúšané, aj vianočné trhy sú tu krásne.
Takže, ak sa nedáte zlákať na superšpeciálnu prehliadku neznámych
 priestorov - Schlosshof vás očarí.


A opäť piatok . Doma máme práve :
zápal priedušiek - 1 ks (Emka)
chrípka obyčajná (vraj momentálne moderná) - 1 ks (Miška)

Tatinko sa zatiaľ tvári, že o.k. a ja sa ešte rozhodujem, ktorým smerom to dotiahnem ...

Pekný víkend všetkým!
S láskou Z.

pondelok 11. septembra 2017

Gyor

Nečakané prekvapenie. Išli sme s nákupnou misiou, konečne kúpiť Miške šaty na stužkovú
 a bol z toho napokon taký príjemný "dovolenkový" deň.

https://travelissimo.sk/gyor-mesto-ktore-mi-chcelo-ukradnut-srdce/

Na tento článo som narazila až dnes ráno, ale plne súhlasím. Fakt som sa na chvíľu zasnila aké to je, bývať v tom krásnom historickom centre, sobotné ráno tráviť na kávičke s výhľadom na rieku a potom sa prechádzať zeleninovoovocným trhom...trochu som im závidela.
V Gyori sme už boli kedysi v termáloch a zopár krát v Tescu, keď sme ním prechádzali. Ale jeho skutočnú krásu sme objavili až teraz.

tak napr. tento domček nad vodou...hneď by som ho adoptovala














Trochu ľutujem, že som viac nefotila popri rieke. Ľudia člnkovali, sedeli
 na upravených brehoch, užívali posledné lúče slniečka.

Okrem toho, že mesto je úplne čistučké, plné zelene a lavičiek, 
nechýbajú aj také "malichernosti" ako verejné WC, či mapky mesta. 

Opäť taký ten čudný pocit...čo robíme nesprávne? Niečo nám stále chýba...A ten pán v článku mi pripomenul, že áno, naozaj žiadne reklamy a bilbordy...Čarovné.

A ešte jednu atrakciu musím spomenúť. Fontána uprostred rieky, ktorá vytvára vodnú stenu
 a na tú večer premietajú filmy...waw.

Ak máte čas a chuť...strávte aspoň jeden deň...alebo aj týždeň. Stojí to za to!

S láskou Z.













streda 6. septembra 2017

September

September nás prekvapil rapídnou zmenou počasia, Miška sa z nej veľmi teší, tešila sa na chladné večery s čajíkom a teplými ponožkami. Čo až tak neteší nás, že ešte nemáme domčúrik pod strechou. Strecha leží zatiaľ na dvore.


Ale pozitívum je, že je to po dlllllhej dobe niečo, čo bolo dodané načas a pravdepodobne aj v bezchybnom stave. V súčasnej dobe takmer zázrak.
Vďaka Blachotrapez Malacky.


bavkáme sa dopĺňaním zeminy do predzáhradky



A pre toto sa fakt nikdy nestaneme vegetariánmi :)
nahradiť bielkoviny strukovinami pri takejto úrode...
opäť za dve hrste, ledva na jednu polievku


a vypestovali sme si aj minimelóniky 
teda pôvodne to ali byť normálne veľkosti



 a s príchodom školy opäť ožíva sezóna chia pudingu


Pekný jesenný večer všetkým!