nedeľa 30. júla 2017

Päťka - Nezastavujeme, máme zpoždení!


Tak na tomto mieste nestretnete veľa cudzincov. Jazdia sem Čechoslováci. 





trochu na pobavenie, trochu na zamyslenie




 na miestnom cintoríne je pochovaný Michal Tučný


Škobkovic hacienda



 a po skvelom obede vo Volyni http://www.ostrovec.cz/
pokračujeme hradom Rabí

dávame do pozornosti psíčkarom, tu smú psíky na prehliadky!









cestou späť do kempu stíhame ešte Sušice


a bol tam aj maxipes Fík :) o.k. farba nesedí, 
ale veľký bol fakt mooooc


a to bol posledný výlet v rámci dovolenky. Ešte sme si užili
 krásny večer pri ohníku, dočítali knihy a nasledujúci deň sme dlhych
 deväť hodín  putovali domov.
Bolo to ....to naj. 

Štvorka

Presúvame sa do srdca šumavského národného parku, do už dávno obdivovaného kempu Antýgl.

http://www.sumava.net/antygl/

AAAAAch....Antýgl má všetkých päť P. Bol o dreve a kameni, šumení potoka, cvrčkoch, lesných kvetoch a plodoch, večernej vôni táborákov. Kravách a kozách a ovciach.Počko bolo celú dobu striedavé, chvíľu pršalo, chvíľu svietilo slnko. Teplota v noci sa hodne priblížila k nule. Miesto klímy v Hugovi štartujeme kúrenie. Kemp super vybavený, sociálky nové, čisté. Kuchynka jednoduchšia, občas čakačka na umývanie riadu. Sprchy na mince, ale žiadna brutus cena.
Jediní, čo mi chýbalo, práčovňa, ale je dosť možné, že je, len som sa nepýtala.Prať som napokon uznala ako úplne zbytočné, popri večerných ohníkoch ešte teraz cítiť Huga i všetky veci v ňom ako kvalitný špekáčik.

Cestou stretávame neustále holandské karavany. (Vyľudňovali, či ostal ešte niekto v Holandsku?)
http://www.korytko.cz/restaurace  konečne objavíme Kulajdu! A je fakt moc dobrá, ale ako som pochopila, je to niečo mystické ako guláš, každý má svôj recept, každá chutí trochu inak, ale všetky sú asi mňam.





Miška našla "kešku" - nápoveda k nej bola taká hádanková








Hneď v prvý deň vyrážame do Srní. Navštíviť podnik majsterky sveta.

http://www.blanka-milfait.com/cukrarka

Úprimne, niektoré recenzie na nete boli skôr odstrašujúce, ako je to malý priestor, ako nesmú psy, ako nesmu batožiny, ako je nepríjemný prevádzkár...tak sme boli nachystaní len si kúpiť marmeládu a koláčiky ku káve si viať sebou do kempu. A napokon? Vonku terasa so stolíkmi a miskou pre psíky na pitie, ani ľudí nebolo práve tak veľmi veľa, žiadny nepríjemý pán, len dve milé slečny. Áno, cenovo vysoko. Úprimne, tie zákusky chutili ako domáce! Boli skveléééé! A marmeládky si šetríme na špeci príležitosti, možno aby zahriali v nepríjemne sychravej zime raz...
Možno má pani Blanka arogantný prístup k okoliu, možno je to len obrana, keď už niekto prekročil jej hranice únosnosti. Neviem a nesúdim, ale čo je fakt, čosi predsa len dosiahla a je právom na to hrdá. A verím že i ona osobne si uvedomuje, že na to, aby sa mohla živiť tým, čo ju baví, potrebuje práve tých ľudí okolo...






Za mňa tak či onak dotyk s niečim výnimočným.

Večer už chladný a ohníkový. V kempe sme pôsobili dosť čudne s našimi vyloženými plávacími kolesami a vyvesenými plavkami, ktoré sme tu sušili ešte od Lipna. 




Nasledujúce ráno tatinko s bambuľami vyráža na prechádzku medzi vlkmi 

http://www.npsumava.cz/cz/5802/sekce/navstevnicke-centrum-srni/

Vstupné sa neplatí, zaplatíte iba parkovné .




A my so Stacy sme zatiaľ konečne nazbierali pár čučoriedok, z ktorých sme uvarili kompót a našli dva :) hríby, ale Miška s tatinkom potom našli ešte dva a predsa bola praženica :)




Vajíčka zohnal tatinko na minifarme v Srní (v miestnej predajni nemali) a rovno nám objednal večernú audienciu u miestnych fešánd :)





a večer už naše "babetko" fakt nevládalo :)


naj večera 


a spinkať, ďalší deň máme opäť bohatý program...