Dve tváre zimy

no a kým ešte pred pár hodinami som sa tešila, že zatiaĺ klop-klop zvládame celkom dobre cestovanie v tomto snehu, tak podvečer ma tá radosť akosi prešla

toto bol ešte pred chvíľou prístrešok na bazén

pred 

no a keďže sme sa teraz poučili a to dosť draho na vlastnej chybe, drahý narýchlo aspoň Hugina zachraňoval pre istotu

napadá ma ten známy vtipný mail o prisťahovalovci v Kanade a dávam mu v duchu za pravdu.

Pre zmenu zima

mláďa sa teší

Maťka, po dlhej dobe niečo motivačné aj pre Teba

kresba od Emky

všetci sa zídeme raz v jednej posteli...no kedysi sa po večeroch páralo perie.

My sme si asi manželskú posteľ mali dať urobiť na mieru v šírke dvaapol metra aspoň.

tak som nevydržala čakať na koniec marca a kúpila som si túto verziu

druhej časti , táááákže - pre zmenu menej erotiky a už to má i nejaký ten dej, dokonca

napínavá takmer krimi zápletka. Týchto šesťsto strán mi ale trvalo dlhšie , takmer týždeň, zvládnuť.

No kto sa namotal na prvý diel, určite pokračujte...

Hnevám sa

Milý život, mali sme dohodu. Že ja Ťa budem vnímať len z tých pozitívnych stránok a že Ty mi nebudeš hádzať polienka pod nohy. Včera si mi navždy vzal moju doginku a to nebolo fér. Hnevám sa.Veľmi.

A hoci sa veľmi snažím vytesniť túto info z mozgu, nabieha mi veľa obrázkov....letiace sliny na našich plafónoch, brzdná dráha z pazúrov po celej obývačke, keď chytila na našich parketách šmyk a zastavil ju až radiátor, prvá noc, čo u nás spala a my s drahým sme nemohli zaspať od smiechu nad jej strašným chrápaním, či priam "kozmická prehánka" keď sme jej dali sušený býči penis... to ako krásne voňala za uchom, ako som sa k nej mohla pritúliť, ako ju Katka vodila ku mne keď mi bolo vážne zle a nemohol ku mne takmer nikto... Doginka zbohom.

Hugo ide do sveta

Po štyroch mesiacoch leňošenia na dvore si Huginko konečne zajazdil. Teda on bol využitý aj tak, občas sme v ňom spali, keď sme mali návštevy a bolo nás tu viac, občas sme si v ňom dali kafe, občas som si v ňom len tak pospala či čítala knihu v kľude. Ale to nie je ono...

Cieľ - maďarské kúpeľné mestečko Sárvar, camp priamo pri kúpeľoch, menší, čistý, vykúrené sociálky, srnky a divé kačky hneď za plotom. Prekvapivo pomerne slušne obsadený, nemci, rakúšania, česi. Prvý raz som videla karavany s vianočnou výzdobou, sa teším, že na svete je toľko uletených ľudí mojim smerom. A mnohé posádky mali psíka.

a ide sa domov

Šťastný nový rok!

Trošku neskor som sa sem dostala, obaja sme s drahým pracovali a keď sme konečne mali obaja volno, vyrazili sme do sveta.

silvestrovali sme samé, tatinko mal nočnú

tak teda rok 2012 - veľmi zásadný, moj drahý prišiel o otca, to bola azda najvýraznejšia vec, ktorá zasiahla do našich životov. Ďalej to bol rok v znamení mojho osobného hľadania sa v pracovnej oblasti, podala som celkom tri výpovede, jednu dostala, kým som sa napokon dostala k vysnívanej práci, ktorú si vážim a teší ma. Čiže mala som tento rok 5 zamestnávateľov, celkom slušné...aj zábavné, aj poučné, ale aj náročné.

Spoznala som veľa nových ľudí, áno pár aj stratila...ale ako hovorí Kvetinka, je to o nastavení a ja som proste nastavená pozitívne, tak pozitívne až pri spatnom pohľade občas sama neverím, aký rok mám za sebou. Ďakujem mnohým, čo pri mne stáli, ďakujem sebe si...