piatok 18. januára 2013

Dve tváre zimy




no a kým ešte pred pár hodinami som sa tešila, že zatiaĺ klop-klop zvládame celkom dobre cestovanie v tomto snehu, tak podvečer ma tá radosť akosi prešla

toto bol ešte pred chvíľou prístrešok na bazén


pred 

no a keďže sme sa teraz poučili a to dosť draho na vlastnej chybe, drahý narýchlo aspoň Hugina zachraňoval pre istotu


napadá ma ten známy vtipný mail o prisťahovalovci v Kanade a dávam mu v duchu za pravdu.




utorok 15. januára 2013

Pre zmenu zima




mláďa sa teší

Maťka, po dlhej dobe niečo motivačné aj pre Teba
kresba od Emky
všetci sa zídeme raz v jednej posteli...no kedysi sa po večeroch páralo perie.
My sme si asi manželskú posteľ mali dať urobiť na mieru v šírke dvaapol metra aspoň.
tak som nevydržala čakať na koniec marca a kúpila som si túto verziu
druhej časti , táááákže - pre zmenu menej erotiky a už to má i nejaký ten dej, dokonca
napínavá takmer krimi zápletka. Týchto šesťsto strán mi ale trvalo dlhšie , takmer týždeň, zvládnuť.
No kto sa namotal na prvý diel, určite pokračujte...










utorok 8. januára 2013

Hnevám sa

Milý život, mali sme dohodu. Že ja Ťa budem vnímať len z tých pozitívnych stránok a že Ty mi nebudeš hádzať polienka pod nohy. Včera si mi navždy vzal moju doginku a to nebolo fér. Hnevám sa.Veľmi.



A hoci sa veľmi snažím vytesniť túto info z mozgu, nabieha mi veľa obrázkov....letiace sliny na našich plafónoch, brzdná dráha z pazúrov po celej obývačke, keď chytila na našich parketách šmyk a zastavil ju až radiátor, prvá noc, čo u nás spala a my s drahým sme nemohli zaspať od smiechu nad jej strašným chrápaním, či priam "kozmická prehánka" keď sme jej dali sušený býči penis... to ako krásne voňala za uchom, ako som sa k nej mohla pritúliť, ako ju Katka vodila ku mne keď mi bolo vážne zle a nemohol ku mne takmer nikto... Doginka zbohom.

štvrtok 3. januára 2013

Hugo ide do sveta

Po štyroch mesiacoch leňošenia na dvore si Huginko konečne zajazdil. Teda on bol využitý aj tak, občas sme v ňom spali, keď sme mali návštevy a bolo nás tu viac, občas sme si v ňom dali kafe, občas som si v ňom len tak pospala či čítala knihu v kľude. Ale to nie je ono...

Cieľ - maďarské kúpeľné mestečko Sárvar, camp priamo pri kúpeľoch, menší, čistý, vykúrené sociálky, srnky a divé kačky hneď za plotom. Prekvapivo pomerne slušne obsadený, nemci, rakúšania, česi. Prvý raz som videla karavany s vianočnou výzdobou, sa teším, že na svete je toľko uletených ľudí mojim smerom. A mnohé posádky mali psíka.









a ide sa domov











Šťastný nový rok!

Trošku neskor som sa sem dostala, obaja sme s drahým pracovali a keď sme konečne mali obaja volno, vyrazili sme do sveta.

silvestrovali sme samé, tatinko mal nočnú

tak teda rok 2012 - veľmi zásadný, moj drahý prišiel o otca, to bola azda najvýraznejšia vec, ktorá zasiahla do našich životov. Ďalej to bol rok v znamení mojho osobného hľadania sa v pracovnej oblasti, podala som celkom tri výpovede, jednu dostala, kým som sa napokon dostala k vysnívanej práci, ktorú si vážim a teší ma. Čiže mala som tento rok 5 zamestnávateľov, celkom slušné...aj zábavné, aj poučné, ale aj náročné.
Spoznala som veľa nových ľudí, áno pár aj stratila...ale ako hovorí Kvetinka, je to o nastavení a ja som proste nastavená pozitívne, tak pozitívne až pri spatnom pohľade občas sama neverím, aký rok mám za sebou. Ďakujem mnohým, čo pri mne stáli, ďakujem sebe si...