Celkový počet zobrazení stránky

pondelok, 30. júla 2012

Víkend

V najnevhodnejšom období ma zradila technika, nemám čím fotiť :( Máme za sebou krásny víkend plný super ludí a zvierat a nemám žiadnu foto. Ale vydolovala som ešte nejaké z uplynulého týždňa. 





Ivo bol tak zlatý, že nejaké foto vytvoril z víkendu aj on - tak pridávam malú Natku v bazéne. Ten nádherný modrý fľak vľavo bola pravdepodobne pôvodne Lucka, s ami zdá, že nechce byť popularizovaná vo vode ? 

streda, 18. júla 2012

Júl

obrus z trhov v Latisane



drahý oživuje staré "remeslo" - proste drtí ovocie na pálenku








piatok, 13. júla 2012

Deláni, delání všetky smutky zahání

Podovolenkové ničnerobenie nám vydržalo do utorka, v stredu už sme cítili potrebu robiť aj niečo iné ako len vybalovať veci a prať a vybalovať a prať.... 




ešte snáď dva dni a bude hotový
aj nočná košieľka môže ladiť ku gumákom
test udiarne dopadol na výbornú, dymu bolo dooooosť



test šporáčika - prvá káva na ňom uvarená
v tejto hre ma tá malá bosorka obvykle nabije
"toto" mi tu behá po dvore
Emka fotila, ako jej podpaľujeme segru -
zbytočne sme jej týždeň zakazovali potápať sa, aj tak z nej vždy len prdel trčala 
z mora a dopadlo to ako každý rok :(

Krásny víkend!










utorok, 10. júla 2012

Taliansko očami vintagemaniaka

rodinný dom v Klagenfurte Rakúsko

















Taliansko s Hugíkom

Tak a máme za sebou prvú ozaj dlhú a ďalekú dovolenku s bydlíčkom Hugíkom. Som nadšená. Vzhľadom k tomu, že noc pred odchodom som strávila s bráškom na pohotovosti v BA ako doprovod žlčníka našej maminky, odchádzala som dosť nevyspatá (ale spokojná, že maminka je v nemocnici v dobrých rukách a že som si po dlhej dobe užila brata). Švagriná Zuzka nás ešte pohostila večerou ,nabalila nám superské špekáčiky (ozaj mäsové, vítaná zmena po tých hnusoch z hypermarketu) a vyrazili sme. Čo je skutočne jediná nevýhoda - v Rakúsku a Taliansku smú prívesy max 80km/hod, čo teda vážne zdržuje (v Alpách nám to už bolo jedno, autíčko ledva ťahalo do kopcov , motor sa prehrieval, tak sme si museli v aute kúriť, celkom paráda, keď je vonku 40stupňov ). Niekde za Grazom pred polnocou sme sa najedli a ja už som vážne nevládala, tak sme sa šupli s bydlíčkom na parkovisko vyhradené pre obytňáky, spustili zadné nožičky a uprostred hôr na obrovskom parkovisku, kde neustále niekto prichádzal a odchádzal sme spali ako polienka. Večne polemizovaná otázka zákonnosti stánia na divoko v Rakúsku - z našich skúsenosti asi takto - hlavne neprovokovať, to znamená nevyťahovať stolíky,stoličky,grily atď...pokiaľ na veľkom parkovisku naozaj len slušne prespíte, nikomu to nevadí, hneď vedľa nás stáli celú noc ďalšie dva prívesy. 

malá divožienka ráno po zobudení

Okrem veľkých parkovísk vyzerali ešte dobre parkoviská ASFINAG, ktoré sú obvykle vybavené okrem toaliet aj sprchami, wifi pripojením, niektoré dokonca stanicou prvej pomoci.

Na druhý deň už nás čakalo moje vysnívané Woerthersee. Začali sme vo Veldene, známom nielen ako dejisko slávneho starého seriálu, ale aj ako milionárske dovolenkové centrum plné kasín, kabrioletov, drahých hotelov a elegantných dám. Hľadajúc vhodný kemp obišli sme takmer celé jazero, až sme zakotvili v Klagenfurte, v malom, rodinnom kempíku, cez ktorý pretekala riečka vytekajúca z jazera. Žiadny extrémny komfort, skôr naopak, ale nízka cena, krásna príroda a možnosť kúpania v čistej vode s polmetrovými kaprami nás presvedčili zostať. Osadenstvo naozaj mnohonárodné, čo sme pochopili až neskôr.


Popoludní sme vyskúšali aj riadnu pláž pri jazere, samozrejme platenú, dostať sa zadarmo k jazeru je takmer nemožné, a hoci to bolo príjemné, tá riečka v kempe mala proste väčšie čaro.
Pri večernej prechádzke mestom sme zistili, že na druhý deň sa v ňom odohrá posledná etapa pretekov IRONMAN a teda ak chceme pokračovať v ceste ďalej, musíme si privstať, lebo cesty budú uzatvorené. Večer sa kemp už zahusťoval športovcami a fanúšikmi rôznych národností, nemeckí mládenci povzbudení alkoholom prejavovali svoje "skvelé" nadanie pre spev a exhibicionizmus.Tak sme si lahli s nastaveným budíkom. Zbytočne. Ráno o pol šiestej už RádioO3 začalo živé vysielanie cez mestský rozhlas, všade bol kravál, davy ľudí, v kempe všetci balili...takže dostali sme sa z mesta včas.
ráno o šiestej

a hurá k moru!

cieľ : Lignano Sabbiadoro, kemp Pino Mare

takže - kemp skvelý, píniový les, detské ihrisko, minizoo, supermarket, samoobslužná reštika, krásna pláž, denné aj večerné animácie, povolené psíky. Sociálky krásne nové, až na asi troje, čo už čosi pamätajú (jasne, bývali sme rovno pri takých). Určite výborný pre rodiny s deťmi. Jediné, čo mi vadilo, že Lignano nemá žiadnu veľkú históriu a teda nie je žiadna časť mesta, kde by bola akákoľvek pamiatka, či aspoň staré kamenné domčeky. 
Dostali sme super flek, na pláž sme to mali asi 20 metrov, čiže žiadne veľké balenie a výpravy za morom. 

pohľad od karavanu na pláž
náš "hotel" 
v nedeľu dorazili aj ostatní "účastníci zájazdu" 

a bábetká už spinkali.

Z tohto budem ešte dlho čerpať pozitívnu energiu, večerný rev cikád, vôňa mora, milí ľudia, dobrotky na grile....


náš tatinko varil všelijaký hnusík morský
chápadlá Emke a sebe
okaté rybičky Miške
a normálnu rybku mne
v Latisane s Maxíkom
 S detičkami bola celkom sranda, dve batoľatá, dvaja tažkí pubertiaci a v strede naša všetkovediaca Emka.
Adamko po skákaní na trampolíne. Ozajstný zážitok, prevádzkar mu pridal nejakú tu minútu navyše, akoby tušil, že mladý muž už chce radšej umreť než pokračovať...A kým sme čakali na skákajúcu mládež, Emi zlikvidovala melón.


Myslím, že kto raz skúsi dovolenku v kempe, už nikdy nebude chcieť do apartmánu, kde je zatvorený medzi štyrmi stenami.

rodičovský dozor v mori :) ľudia si nás vážne fotili

okrem usporiadanej kempovej pláže, je tu i úsek divoký, bez lehátok, kam mohli psíky...jasne že som tam bol akaždú chvíľu a obdivovala ich, ako šantia vo vode

a na opačnej strane mesta sme našli i takú oficiálne psíkovú, s butikom, ohradkami, aby psík nemusel byť uviazaný pri lehátkach

tak za toto majú Taliani u mňa veľké plus, majú radi deti a psy

chlapci večer naháňali loptu 
posledný deň, ráno 6.00 hod, môj drahý mi nesie kávu k moru
užívame si slnko, more, kávu, keď tu zrazu...

áno, áno slovenský športovec Pali ...bývajúci v opačnej časti kempu dobehol až k nám :)

pauza cestou späť nad Woerthersee, keď jazdíme s Huginom, ani na kávu nemíňame :)
Maxík a Šani, bratrančekovia, ktorí nám omladili skupinu
a posledná pauza, baby obedujú


Bolo to krásne, oddychové, užili sme si navzájom sami seba, ako aj milých priateľov a voňavé bábetká. Akosi v pohode som vzala aj našu Emi, ktorá ogrcala hlavnú promenádu slanou vodou priamo pred terasou dosť nóbl podniku, či môjho drahého, ktorý v domnienke, že nám ukradli auto vynadal personálu kempu a chcel volať karabinierov (jasne auto zaparkoval o ostrovček ďalej...), či konverzácie našej Mišky s 15ročným Adamkom....v tom horúcom podnebí, pri šume mora, zdalo sa mi to všetko vlastne milé....dovidenia  Taliansko